Kým v minulom roku deficit hospodárenia verejnej správy prudko klesol na 2 % HDP, v tomto roku už najmä v dôsledku veľkého objemu energetických kompenzácii vystúpi nad 6 % HDP. Zatiaľ čo príjmy verejnej správy rástli už v minulom roku medziročne dvojciferným tempom, vývoj výdavkov bol ešte tlmený. Vysoké výdavky kvôli pandémii COVID-19 postupne odznievali a oproti roku 2021 boli už len približne štvrtinové. Pomalší bol v roku 2022 aj rast mzdových a sociálnych výdavkov. Tie v zmysle existujúcej legislatívy dobiehajú infláciu až približne s ročným oneskorením. V tomto roku sa aj preto odhaduje výraznejší nárast nominálneho deficitu, z 2,0 na 6,3 % HDP. Nad rámec pôsobenia existujúcej legislatívy vláda výrazne navýšila energetickú pomoc pre firmy a domácnosti. Dočasné opatrenia vlády tlmiace rast cien sa odhadujú po očistení o zdroje krytia v objeme 1,7 % HDP. Za zvýšením deficitu sú do značnej miery aj nové výdavky nesúvisiace priamo s energetickou krízou. Trvalé opatrenia v rámci rodinnej politiky, najmä zvýšenie daňového bonusu a prídavkov na deti, opätovné zavedenie obedov zadarmo a zavedenie tzv. rodičovského bonusu, prehĺbia schodok o viac než 1 % HDP. Ďalšími dôvodmi sú zvýšenie miezd v zdravotníctve, či znížená sadzba DPH pre vybrané sektory gastronómie, športu a cestovného ruchu. Fiškálna politika bude v tomto roku expanzívna aj pod vplyvom prudkého rastu výdavkov na obranu.

Vzhľadom na úroveň deficitu a trend zadlženia bude potrebná konsolidácia verejných financií v objeme takmer 2,8 % HDP do najbližších troch rokov. Na horizonte Programu stability sa navrhuje pokles nominálneho deficitu o takmer dve tretiny, z aktuálnych vyše 6 % HDP blízko k 2 % HDP do roku 2026. Tým sa naplní aj základná myšlienka aktuálne sa meniacich európskych pravidiel, ktorá spočíva v predstavení udržateľného vývoja dlhu. Bez reakcie by hrubý dlh v najbližších troch rokoch rástol. Pod úrovňou 60 % HDP sa stabilizuje len za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov deficitu. Diskusia o podobe konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 2,8 % HDP do najbližších troch rokov ostáva v kontexte nástupu nového volebného obdobia v rukách nasledujúcej vlády.

Nepriaznivé hodnoty indikátora dlhodobej udržateľnosti v pásme vysokého rizika potvrdzujú potrebu konsolidácie a reforiem aj za horizontom Programu stability po roku 2026. Indikátor dlhodobej udržateľnosti S2 s hodnotou 9,2 % HDP ostáva v pásme vysokého rizika. Po naplnení rozpočtových cieľov do roku 2026 sa jeho hodnota len priblíži k pásmu stredného rizika. Zároveň, hoci vláda schválila v minulom roku reformy v dôchodkoch zlepšujúcich indikátor S2 o približne 1,6 p. b., na úplnú stabilizáciu verejných financií bude aj po roku 2026 potrebná kombinácia ďalšieho zvyšovania príjmov, znižovania výdavkov a zásadnejších štrukturálnych reforiem.

Dlhodobú udržateľnosť verejných financií môžu výraznejšie podporiť aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu, ktorú sú súčasťou Plánu obnovy a odolnosti. Najväčšie výzvy brzdiace ekonomickú konvergenciu Slovenska sa týkajú vzdelávania, trhu práce a alokačnej efektívnosti. S cieľom zvýšenia inkluzívnosti vzdelávacieho systému bude zavedený právny nárok na miesto v materskej škole spojený s dobudovaním chýbajúcich kapacít materských škôl. Prijatie novej verzie kurikula pre všetky cykly základných škôl cieli zlepšenie gramotnosti a zručností detí potrebných pre 21. storočie. Profiláciu a diverzifikáciu vysokých škôl podporí zavedenie výkonnostných zmlúv. Problém s nedostatkom pracovnej sily cielia opatrenia znižujúce bariéry vstupu vysokokvalifikovaných zahraničných pracovníkov na trh práce. Zavedenie nového príspevku na rekvalifikáciu uchádzača o zamestnanie podporí investície do zručností dopytovaných na pracovnom trhu. Chystané opatrenia zlepšujúce kvalitu inštitúcií a podnikateľského prostredia majú potenciál zvýšiť alokačnú efektívnosť v ekonomike. Reforma súdnej mapy a na ňu naviazaná špecializácia sudcov by mala priniesť zrýchlenie súdnych konaní a kvalitnejšie rozhodnutia. Elektronizácia a zjednotenie insolvenčných procesov spolu s prijatím ďalším anti-byrokratických balíčkov znížia administratívne bariéry podnikania.