Od nástupu pandémie očakávame ďalšie zvýraznenie identifikovaných výziev najmä vo vzdelávaní a zdravotníctve. Dlhodobý vplyv pandémie bude s veľkou pravdepodobnosťou mať nepriaznivé dopady najmä na výsledky vo vzdelávaní ďalším prehlbovaním rozdielov podľa socio-ekonomického zázemia[4]. Dôvodom je nadpriemerne dlhé zatvorenie škôl a slabá flexibilita vzdelávacieho systému prejsť na iné ako prezenčné formy vzdelávania[5]. Nedostatok personálu a slabá infraštruktúra v zdravotníctve pod enormným tlakom počas pandémie prehĺbili slabú dostupnosť už v zaostávajúcej preventívnej starostlivosti[6]. Dopady pandémie vytvárajú tlak na verejné financie a sťažujú realizáciu dôležitých výdavkových štrukturálnych opatrení, ktoré nie je možné financovať z fondov EÚ. Ide najmä o potrebné navyšovanie platov v školstve a personálnych kapacít v zdravotníctve.

Viaceré štrukturálne výzvy ovplyvní aj ozbrojený konflikt na Ukrajine. Veľkosť dopadu bude v mnohých prípadoch závisieť od intenzity a dĺžky trvania konfliktu. Isté je, že ozbrojený konflikt na Ukrajine zvýrazní potrebu zrýchlenej implementácie opatrení na adresovanie výziev zelenej transformácie. Ide najmä o oblasti energetickej efektívnosti, udržateľnej dopravy, OZE, či cieleného výskumu[7], teda o oblasti zohrávajúce kľúčovú rolu pri adresovaní nášho problému energetickej závislosti od Ruska, osobitne v prípade plynu. Ďalšie akcelerácia rastu už pred vojnou vysokej inflácie zintenzívni potrebu opatrení na zmiernenie jej negatívnych dopadov. Špeciálne v prípade zraniteľných nízkopríjmových domácnosti, ktoré sú prudkým zvyšovaním cien energií a potravín zasiahnuté najviac. Dopady bezprecedentnej migračnej krízy vyvolanej vojnou je potrebné adresovať naprieč viacerými oblasťami štrukturálnych politík. Kľúčovým bude nie len počet osôb, ktoré pred vojnou utečú na Slovensko, ale najmä to, koľko z nich sa rozhodne u nás zostať a aká časť utečencov bude cez Slovensko len tranzitovať do ďalších krajín. S predlžovaním konfliktu rastie aj pravdepodobnosť, že časť osôb, ktoré k nám pred vojnou ušli, zostane na Slovensku dlhšie obdobie, a to aj po skončení konfliktu. Pre ich plnú integráciu bude dôležité sflexibilnenie podmienok prístupu na trh práce. Výzvou bude integrácia detí v školách s iným materinským jazykom ako vyučujúci jazyk školy, ktorú sa rozhodnú navštevovať. Dôležité bude posilniť riešenie bytovej politiky, a to tak celkovú dostupnosť bývania v centrách ekonomickej aktivity, ako aj špecifickú oblasť nájomného bývania s regulovaným nájmom.

Identifikáciou výziev na základe zaostávania v ekonomickej výkonnosti a v kvalite života dostávame vysokú mieru zhody s prioritami pomenovanými v CSR. Nedostatkom použitého kvantitatívneho prístupu určovania národných výziev je slabšie zachytenie vplyvu nerovností na celkový blahobyt obyvateľstva. Politiky na zmierňovanie nerovností a to nielen v sociálnej oblasti, ale aj v regionálnych rozdieloch, nerovnostiach medzi mužmi a ženami a najmä v súvislosti s vylúčenými komunitami tak nie sú postavené ako samostatné štrukturálne výzvy. Napriek tomu v jednotlivých prípadoch štrukturálnych výziev sú otázky nerovností ich neoddeliteľnou súčasťou. Obdobne ako v prípade nerovností dokáže tento prístup slabšie zachytiť priority pri prierezových témach (zelená a digitálna transformácia), ale aj v dynamicky sa vyvíjajúcich oblastiach megatrendov, čo však bolo dodatočne zohľadnené pri finálnom vymedzení top prioritných oblastí a následne hlavných ukazovateľov (viď vyššie). Na druhej strane, vďaka zohľadneniu rozmeru kvality života pri identifikácii výziev vystupuje v národnom prístupe do popredia oblasť bývaniam, a to nielen v špecifickom kontexte sociálneho bývania spomenutého v rámci CSR, ale ako plnohodnotná štrukturálna výzva, ktorú je potrebné adresovať komplexnejšie