Zásady poskytovania Prvej pomoci - Inštitút finančnej politiky

7. apríla 2022/Ekonomický výskum, Publikácie

ZÁSADY POSKYTOVANIA PRVEJ POMOCI NA TRHU PRÁCE

Analýza vplyvov Prvej pomoci na zamestnanosť počas prvej vlny šírenia koronavírusu

Prvá pomoc prispela počas prvej vlny poskytovania príspevkov k udržaniu zamestnanosti. Po skončení poskytovania pomoci udržali zamestnanosť firmy, ktoré dostali príspevky podľa vzoru kurzarbeit pre menšie zavreté prevádzky (opatrenie 1) a v prípade neschopnosti prideľovať zamestnancom prácu (opatrenie 3A). U veľkých firiem podporených paušálnymi príspevkami (opatrenie 3B) sa však prepúšťanie iba presunulo na neskôr. Pomoc dokázala zabrániť prepúšťaniu, ak bola poskytnutá čo najskôr a trvala dlhšie ako dva mesiace. S dĺžkou poberania jej vplyv rastie a po 5 až 7 mesiacoch v závislosti od opatrenia prudko klesá. Pridlhé dotovanie pracovných miest môže cez spomalenie realokácie zamestnancov do produktívnejších sektorov a zamestnaní spomaliť oživenie hospodárstva. Po dlhšom období priamej podpory pracovných miest je preto potrebné vzdelávaním pripraviť najrizikovejších zamestnancov na zmeny na pracovnom trhu a umožniť vzdelávanie aj počas skrátenej práce, ktorá bude platiť od roku 2022.

Po vypuknutí pandémie COVID-19 Slovensko zaviedlo prostredníctvom mechanizmu Prvej pomoci opatrenia, ktoré mali za cieľ udržanie pracovných miest. Účasť na mechanizme vrcholila v máji 2020, keď schémy na udržanie zamestnanosti podporili 408-tisíc pracovníkov (19,8% zamestnancov). V porovnaní s krízovým rokom 2009, keď štát prostredníctvom aktívnych politík trhu práce finančne podporil udržanie 38 tis. pracovných miest, išlo o vyše desaťnásobne intenzívnejšiu pomoc. Rozsah pomoci bol blízko priemeru EÚ a podobný ako v Nemecku alebo Českej republike.

Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že systém skrátenej práce má potenciál ochrániť pracovné miesta pred vplyvom recesií. Hijzen a Martin (2013) na príklade krajín OECD ukazujú, že kurzarbeit dokázal počas krízy v roku 2009 zachrániť 1 až 2% zamestnaneckých miest. Podpora je efektívna najmä v krátkodobom horizonte. Autori ukazujú, že predlžovanie pomoci do obdobia po kríze už nemá významný pozitívny efekt na zamestnanosť a môže spôsobiť neefektívnu alokáciu pracovnej sily..

Viac sa dočítate v priloženej analýze.