27. apríla 2022/Program stability, Publikácie, Strategické materiály
Aj napriek pretrvávajúcej neistote spojenej s novými globálnymi výzvami sa na celom horizonte Programu stability očakáva rast slovenskej ekonomiky. Deficit verejnej správy v tomto roku klesne oproti minuloročnému výsledku 6,2 % HDP na úroveň 5,1 % HDP. Predbežným plánom vlády je už od roku 2023 výraznejšie znížiť celkový schodok hospodárenia, aj v nadväznosti na zavedenie výdavkových limitov. Hoci zadlženie sa v najbližších rokoch stabilizuje pod 60 % HDP, nepriaznivé hodnoty indikátorov strednodobej a dlhodobej udržateľnosti značia potrebu konsolidácie aj v nasledujúcom období. Dlhodobú udržateľnosť verejných financií môžu výraznejšie podporiť aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu.
Aj napriek pretrvávajúcej neistote spojenej s novými globálnymi výzvami sa na celom horizonte Programu stability očakáva rast slovenskej ekonomiky. Ekonomika sa v tomto roku bude postupne zotavovať z pandémie koronavírusu, no invázia Ruska na Ukrajinu oživenie zbrzdí. Hrubý domáci produkt by mohol tento rok napriek tomu vzrásť o 2,1 %. V marci až druhom štvrťroku dôjde k výpadkom exportov do Ruska, Bieloruska a Ukrajiny, pričom poklesne aj dopyt v eurozóne a krajinách V3. Rastúce ceny energií sa budú pretavovať do zvyšovania cien spotrebiteľských tovarov a služieb, čo bude znižovať spotrebu domácností. Priemysel pocíti nedostatok súčiastok a zamestnanosť porastie iba mierne. V budúcom roku HDP vzrastie o 5,3 %, pod čo sa podpíše oživenie po odznení konfliktu a čerpanie fondov EÚ. V ďalších rokoch bude ekonomický vývoj tlmiť očakávaná konsolidácia verejných financií. Rast klesne pod 2 % a ekonomika sa prestane prehrievať. V roku 2025 už bude ekonomika o takmer desatinu silnejšia než v predkrízovom roku 2019. Z tohto prírastku však prípadný nepriaznivejší priebeh vojnového konfliktu môže ukrojiť približne tretinu.
Saldo hospodárenia verejnej správy (% HDP)
Zdroj: MF SR
Hrubý a čistý dlh verejnej správy (% HDP)
Zdroj: MF SR
Deficit verejnej správy v tomto roku klesne oproti minuloročnému výsledku 6,2 % HDP na úroveň 5,1 % HDP. Hoci dôsledky pandémie COVID-19 v tomto roku postupne odznievajú v súlade s predpokladmi rozpočtu, deficit v tomto roku bude z príspevku pandémie vyšší oproti plánom o 0,2 % HDP. Výraznejšie podporené dofinancovanie zdravotníctva, prenos výdavkov z minulého roka zo strany spoločností pod Ministerstvom dopravy SR, a v menšej miere ostatné faktory, zvyšujú plánovaný deficit o ďalších 0,8 % HDP. Zároveň sa v aktuálnom odhade uvažuje aj s dodatočnou reakciou vlády na zvýšenú infláciu s vplyvom na deficit vo výške 0,3 % HDP. Tieto negatívne vplyvy sú naopak kompenzované vyššími daňovo-odvodovými príjmami o 0,8 % HDP, pod čo sa podpisuje nielen spomínaný nárast cien, ale aj ďalej rastúca úspešnosť výberu daní. Zároveň, vláda plánuje príjmy navýšiť dodatočnými opatreniami, ktoré budú predstavené v blízkej dobe. V aktuálnom roku bude fiškálna politika pôsobiť na ekonomiku expanzívne. Štrukturálny deficit, ktorý abstrahuje od dočasných vplyvov, medziročne narastie z 2,1 na 3,8 % HDP, najmä pod vplyvom silného rastu investícií, spolufinancovania EÚ zdrojov, dofinancovania zdravotníctva a zatiaľ nealokovaných výdavkov na podporu ekonomiky.
Predbežným plánom vlády je už od roku 2023 výraznejšie znížiť celkový schodok hospodárenia, aj v nadväznosti na zavedenie výdavkových limitov. Cielené schodky hospodárenia budú ešte aktualizované približne v júli, na základe výpočtu výdavkového limitu zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorý už bude plne záväzný a zohľadní aj prípadnú materializáciu viacerých negatívnych rizík. Ciele uvedené v Programe stability od roku 2023 rešpektujú zatiaľ indikatívne určené výdavkové limity vypočítané zo strany RRZ k polovici apríla. Výdavkové limity si v nasledujúcich rokoch každoročne vyžiadajú dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 0,5 % HDP. Na roky 2023 aj 2024 to predbežne zodpovedá poklesu nominálneho deficitu až na úroveň 2,4 % HDP, resp. 2,3 % HDP, k čomu okrem plánovanej konsolidácie prispeje aj očakávané stiahnutie doterajších výdavkov určených na riešenie pandémie. Predbežný návrh rozpočtu je nateraz pripravený s vyššími schodkami, na úrovni 3,3 % HDP a 3,2 % HDP pre roky 2023 a 2024. V ňom sa zatiaľ očakáva tlmenie rastu výdavkov najmä na prevádzkových nákladoch, pričom konkrétne opatrenia zatiaľ nie sú špecifikované. Konsolidačný plán vlády je viac než v súlade s EÚ požiadavkami, kedže aktuálne usmernenie EK požaduje na budúci rok len neutrálnu fiškálnu politiku.
Hoci zadlženie sa v najbližších rokoch stabilizuje pod 60 % HDP, nepriaznivé hodnoty indikátorov strednodobej a dlhodobej udržateľnosti značia potrebu konsolidácie aj v nasledujúcom období. Po náraste dlhu na 63,1 % HDP v minulom roku sa v ďalších rokoch zadlženie vráti hlbšie pod hranicu 60 % HDP. Po splnení cieľov na základe limitu verejných výdavkov klesne hrubý dlh do roku 2025 pod 55 % HDP. Indikátor dlhodobej udržateľnosti S2 však ostane s úrovňou vyše 8 % HDP v pásme vysokého rizika, čo odzrkadľuje najmä silne nepriaznivý vplyv starnutia slovenskej populácie na budúce dôchodky a výdavky v zdravotníctve a dlhodobej starostlivosti. To znamená, že stabilizácia, či pokles zadlženia za horizontom rozpočtu budú možné len ďalším zvyšovaním príjmov alebo znižovaním výdavkov alebo aj prostredníctvom zásadnejších štrukturálnych reforiem. Dôchodkové zmeny, ktoré vláda schválila v apríli a sú pred rokovaním v parlamente, by mohli parametricky zlepšiť indikátor S2 o ďalšie takmer 3 p.b.
Dlhodobú udržateľnosť verejných financií môžu výraznejšie podporiť aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu. Z hľadiska zlepšenia výsledkov vzdelávacieho systému bude dôležitá implementácia povinného predprimárneho vzdelávania, či postupné zavádzanie kurikulárnej reformy a zmien v oblasti vysokého školstva. S cieľom zvýšiť príliv vysokokvalifikovanej pracovnej sily sa pripravuje zjednodušenie procesov v rámci pobytovej a pracovnej legislatívy. Vznik centier excelentnosti podporí prepojenie odborného vzdelávania a trhu práce. V oblasti sociálnych politík pokračujú aktivity pre integráciu rómskych komunít v oblasti vzdelávania, zdravia, bývania a zamestnanosti. Opatrenia na zvyšovanie produktivity sa zamerajú na rast celkových investícií do vedy a výskumu, podporu digitalizácie dobudovaním infraštruktúry v oblastiach nepokrytých trhom, zlepšovanie digitálnych zručností a vybudovanie efektívnej elektronickej verejnej správy. Podnikateľské prostredie pozitívne ovplyvní znižovanie administratívnej záťaže a odstraňovanie neefektívnych regulácií.
Program stability na roky 2022 až 2025 bol schválený vládou 27. apríla 2022 a prerokovávali ho aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Program stability je založený na marcovej prognóze Výborov pre makroekonomické a daňové prognózy.
Čo je Program stability?
Program stability je hlavný strednodobý rozpočtový dokument Slovenskej republiky. Je požiadavkou vyplývajúcou z Paktu stability a rastu a predkladá sa každoročne Európskej komisii a Rade EÚ v súlade s nariadením Rady (EÚ) 473/2013. Program stability prezentuje rozpočtovú stratégiu resp. plán krajiny, ktorý by mal predchádzať tvorbe nadmerného deficitu (resp. viesť k jeho odstráneniu) a viesť k dosiahnutiu fiškálnej pozície, ktorá vytvorí podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Jeho cieľom je prezentovať vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení rozpočtovej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte.