Návrh rozpočtového plánu Slovenska je pripravený v tzv. scenári bez reakcie vlády (tzv. NPC scenár). Slovensko má prvýkrát v histórii úradnícky kabinet po tom, čo prezidentka 15. mája 2023 vymenovala vládu odborníkov do nástupu novej vlády po parlamentných voľbách. Vzhľadom na to, že súčasná úradnícka vláda nezískala dôveru Parlamentu, z národnej legislatívy jej vyplýva povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet na budúci rok. Táto sankcia dlhovej brzdy vyprší udelením dôvery novej vlády po voľbách, ktoré sa uskutočnili 30. septembra. Vzhľadom na štandardne zaužívanú prax v podobných situáciách, keď členská krajina EÚ nedisponuje plnohodnotne funkčnou vládou, je Návrh rozpočtového plánu postavený na predpoklade nezmenených politík. Zobrazuje teda vývoj fiškálnej pozície za predpokladu pokračovania v súčasných politikách bez konsolidácie verejných financií. Súčasťou materiálu je však aj technokratické odporúčanie rozpočtových cieľov od úradníckej vlády, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie novej vlády o finalizácii rozpočtu na roky 2024 až 2026. Aktualizovaný Návrh rozpočtového plánu bude zaslaný Európskej komisii akonáhle nová vláda sfinalizuje svoj návrh rozpočtu verejnej správy, čo by sa malo udiať v nasledujúcich mesiacoch.

V nasledujúcich troch rokoch deficit bez reakcie vlády neklesne výraznejšie pod 7 % HDP a dlh môže začať postupne atakovať úroveň až 70 % HDP. Hoci pandemická aj energetická kríza v najbližších rokoch postupne odznie, bez reakcie budúcich vlád sa bude zdravie verejných financií ďalej zhoršovať. Deficitné hospodárenie už od tohto roku prehlbujú najmä nové opatrenia v rodinnej politike, ako je zvýšený prídavok na dieťa, daňový bonus, obedy zadarmo či zavedenie rodičovského príspevku. Výraznejšie sa tiež zvýšili náklady na zdravotníctvo, najmä z dôvodu skokovej úpravy miezd zdravotníkov nad rámec vývoja inflácie. Aj v kontexte zhoršenej geopolitickej situácie rastú podobne rýchlo obranné výdavky. Tieto opatrenia budú negatívne vplývať na rozpočet aj v ďalších rokoch. Od budúceho roka navyše výraznejšie zaťažia verejné financie aj nové, nedávno prijaté politiky, ako sú napríklad novela školského zákona či právo na škôlku. V Národnej rade SR bolo v posledných mesiacoch nad rámec týchto opatrení prijatých bez rozpočtového krytia aj mnoho ďalších opatrení s menším fiškálnym vplyvom. Bez reakcie vlády by dlh v 2026 mohol atakovať hranicu 70 % HDP.

Úradnícka vláda v neformálnom strategickom dokumente1 odporučila pre novú vládu ako fiškálny cieľ pokles deficitu k 2 % HDP do roku 2026, ktorým by sa vývoj zadlženia zastabilizoval. Oproti Programu stability sa odporúča mierne uvoľnenie cieľa na budúci rok, avšak bez uvoľnenia ambície na konci 3-ročného rozpočtového horizontu. Len tak sa hrubý a čistý dlh stabilizujú okolo úrovne 56 % resp. 50 % HDP. Rozdiel medzi aktuálne nastaveným rozpočtom a navrhovanými cieľmi na stabilizáciu dlhu značí potrebu prijatia konsolidačných opatrení v objeme takmer 3 mld. eur už v roku 2024. Do najbližších troch rokov by už išlo o opatrenia kumulatívne za viac než 6 mld. eur.