Podiel dane z príjmov právnických osôb na celkových daňových príjmoch na Slovensku je približne 10 %. Skutočné daňové príjmy (každoročne vybrané) sú však zvyčajne o niekoľko percent nižšie ako je ich ekonomický potenciál. Tento rozdiel medzi skutočnými a teoretickými príjmami je známy ako daňová medzera. Bežne sa používa ako meradlo celoštátnej úrovne neplnenia daňových povinností daňovníkmi (pozri OECD, 2017). Vo všeobecnosti má daňová medzera dva základné zdroje, ktoré nazývame „medzera v politike (policy gap)“ a „medzera v nedodržiavaní pravidiel (non-compliance gap)“. Prvá z nich zachytáva všetky príjmy stratené v dôsledku daňových úľav a zvýhodnení. Jej kvantifikácia je zvyčajne jednoduchá a patrí k štandardným analytickým výstupom ministerstva financií. Rozdiel v nedodržiavaní predpisov vyplýva z úmyselného alebo neúmyselného nedodržiavania platných daňových predpisov zo strany daňovníkov. Preto jedným z hlavných problémov správcov dane je optimálne rozdelenie kontrol založených na riziku s cieľom minimalizovať nedodržiavanie daňových predpisov.

Doplnková interpretácia teda chápe daňovú medzeru ako mieru daňovej vymožiteľnosti. Odhad a včasné monitorovanie medzery poskytuje kľúčový vstup pre rozhodnutia týkajúce sa správy daní. Zároveň otvára náročný problém týkajúci sa heterogenity daňovníkov a nedostatku relevantných informácií o ich daňovej disciplíne. Táto analýza predstavuje prvý odhad medzery DPPO na Slovensku založenej na mikroúdajoch, ktorý je všeobecne známy ako „bottom-up prístup“.

Tradičné odhady medzery v nedodržiavaní pravidiel pre krajiny EÚ sú založené na údajoch z národných účtov, známe ako „prístup zhora nadol“. Napriek viacerým problémom je odhad medzery v oblasti DPPO zhora nadol vo všeobecnosti jednoduchý a včasný. Priamo nadväzuje na koncepciu národných účtov a vyžaduje si údaje z daňových priznaní a makroekonomických štatistík, ako je HDP..