Návrh rozpočtového plánu Slovenska už po zohľadnení konsolidácie počíta so solídnym rastom ekonomiky nad 2 % v tomto aj v budúcom roku. Reálny rast ekonomiky dosiahne v tomto roku 2,3 %, čo je podporované ustupujúcou infláciou a oživením nákupnej sily obyvateľov. Silný rast reálnych miezd vedie k zvýšeniu spotreby domácností, ktorá bude hnacou silou obnovy domáceho dopytu. Pokles čerpania fondov EÚ, z dôvodu ukončenia tretieho programového obdobia, je čiastočne nahradený postupnou realizáciou investícií z Plánu obnovy a odolnosti (POO). Reálny rast sa aj v roku 2025 udrží na 2,2 %, vďaka kulminácii čerpania zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti. Aj napriek výraznejšej konsolidácii verejných financií sa ekonomika bude nachádzať blízko svojho potenciálu. Infláciu v budúcom roku jednorazovo potiahnu ceny energií a úpravy sadzieb DPH, no následne by mala klesnúť bližšie k svojmu cieľu 2 % rastu cien.

V budúcom roku vláda plánuje zníženie deficitu verejných financií z tohtoročnej úrovne 5,8 % na 4,7 % HDP, v súlade so stanovenou trajektóriou rastu čistých výdavkov podľa nových európskych fiškálnych pravidiel. Okrem zabezpečenia medziročného zníženia deficitu o vyše 1 p.b. bolo potrebné kompenzovať aj niektoré rastúce výdavky z minulosti. Ide napríklad o schválené navýšenie výdavkov, v školstve a v oblasti vedy a výskumu ako aj nárast kapitálových výdavkov v obrane ovplyvnený dodávkami vojenskej techniky, či rast úrokových nákladov. Konsolidačné opatrenia sú preto až v celkovej výške 2,0 % HDP. Na strane príjmov boli prijaté najmä rozsiahlejšia úprava DPH, zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy a podnikateľov, vyššia korporátna sadzba dane pre väčšie podniky či rozšírenie resp. zvýšenie sektorových daní. Na výdavkoch prinesie najväčšiu úsporu zacielenie viacerých sociálnych výdavkov na nízkopríjmové obyvateľstvo ako aj šetriace opatrenia na mzdovej obálke. Väčší objem konsolidačných opatrení zároveň vytvoril priestor na krytie niektorých nových výdavkov súčasnej vlády. Napríklad, navýšenie výdavkov na opatrovateľské príspevky, vyššie výdavky na škôlky, či kompenzačné príspevky pre príslušníkov ozbrojených zložiek (spolu 0,3 % HDP). Rozpočtový plán počíta aj s rezervou na úrovni 0,3 % HDP na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia, v súvislosti s potrebou riadiť plnenie limitu verejných výdavkov.

Od roku 2026 bude vláda pokračovať v znižovaní schodku rozpočtu k 3 % HDP, tak aby sa Slovensko do konca roka 2027 dostalo z procedúry nadmerného deficitu. V roku 2024 Slovensko vstúpilo do procedúry nadmerného deficitu, čo viedlo k sprísneniu dohľadu z európskej úrovne. Predstavené konsolidačné opatrenia v plnej miere stačia plne len na naplnenie cieľa v roku 2025. Vláda však plánuje prijať ďalšie úspory v nasledujúcich rokoch, ktorými zároveň stabilizuje dlh na úrovni okolo 60 % HDP. Bez dodatočnej konsolidácie by naopak dlh ďalej stúpal nad 65 % HDP.