Návrh rozpočtového plánu Slovenska počíta v najbližších rokoch s pokračujúcim oživením ekonomiky, pri priemernom tempe hospodárskeho rastu nad 2 %. Dynamika slovenského HDP aj pri dočerpávaní EÚ fondov v tomto roku ešte zvoľní na 1,2 %, no v budúcom roku sa už začne zotavovať aj spotreba domácností. Zároveň čerpanie EÚ fondov vystrieda Plán obnovy a ekonomika celkovo posilní o 2,7 %. Plán obnovy potiahne ekonomiku aj v roku 2025, čo bude znamenať vrchol ekonomického cyklu. V ďalších rokoch sa rast vráti späť k úrovniam svojho potenciálu aj pod vplyvom nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. Inflácia by už v budúcom roku mala klesnúť k 3,2 %. Trh práce je napätý, keďže demografické zmeny tlačia ponuku práce nadol. Miera nezamestnanosti bude postupne klesať z 5,9 % na hranicu 5,4 %.

Vláda preberá verejné financie v nepriaznivom východiskovom stave, čo odzrkadľuje aj nárast deficitu hospodárenia v tomto roku na 6,5 % HDP, z minuloročných 2 % HDP. V minuloročnom nízkom deficite ešte nebol plne zohľadnený inflačný šok na výdavkovej strane. Ten sa vo forme vyššej valorizácie dôchodkov aj platov prejavuje až v tomto roku. Deficit však prehlbujú aj prijaté opatrenia v rodinnej politike, ako zvýšený prídavok na dieťa a daňový bonus, rozšírenie dotovaných obedov či zavedenie rodičovského dôchodku. Výraznejšie sa zvýšili aj náklady na zdravotníctvo, najmä z dôvodu skokovej úpravy miezd zdravotníkov nad vývoj inflácie. V kontexte zhoršenej geopolitickej situácie rastú rýchlo aj obranné výdavky. V parlamente bolo na májovej a júnovej schôdzi prijatých viacero nekrytých opatrení, napríklad mimoriadna valorizácia dôchodkov. V kontexte nižších než rozpočtovaných nákladov na energetickú pomoc nová vláda koncom roka rozhodla o vyplatení mimoriadnej dávky pre všetkých poberateľov dôchodkov.

Už v budúcom roku vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením zníži deficit pod 6 % HDP. K medziročnému poklesu schodku prispeje najmä znovuzavedenie osobitnej dane na bankový sektor, zvýšenie daní z negatívnych externalít, zvýšenie zdravotných odvodov aj zdanenia právnických osôb, či zníženie odvodov do 2. dôchodkového piliera. Konsolidačný balík v celkovom objeme 1,5 % HDP zároveň vytvára pri plánovanom znížení deficitu o 0,5 % HDP priestor pre priority vlády. Ide predovšetkým o významné navýšenie 13. dôchodku, rozpočtu zdravotníctva, pomoc domácnostiam s rastúcimi úrokmi na hypotékach a zriadenie ministerstva pre šport a cestovný ruch. Vláda bude v budúcom roku pokračovať v tlmení rastu cien energií pre domácnosti na úrovniach tohto roka, no s menšími nákladmi vzhľadom na lepšiu situáciu trhových cien.

Od roku 2025 si budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie nominálneho deficitu o 1 % HDP ročne. V budúcom roku Slovensko zrejme vstúpi do procedúry nadmerného deficitu, čo povedie k sprísneniu dohľadu z európskej úrovne. Rozpočtové ciele výhľadovo predpokladajú zníženie deficitu pod hranicu 3 % HDP do konca volebného obdobia. Predpokladané tempo znižovania deficitu približne o 1 p. b. ročne by reflektovalo aj na aktuálne diskutovanú reformu pravidiel Paktu stability a rastu. Podľa nej by najneskôr na prelome ďalšej dekády mala byť dosiahnutá pozícia blízko vyrovnaného rozpočtu. Z dôvodu krátkeho časového obdobia od schválenia Programového vyhlásenia vlády zatiaľ nebol predstavený konsolidačný plán na naplnenie týchto cieľov na celé trojročné obdobie rozpočtu. Vláda však avizuje zámer prijať ďalšie opatrenia smerujúce k progresívnejšiemu a celkovo spravodlivejšiemu daňovému systému. S rovnakým zámerom vláda pristúpi k dôkladným analýzam výdavkov celej verejnej správy.

V súlade s ambíciou programového vyhlásenia vlády tieto rozpočtové ciele zastabilizujú hrubý dlh mierne nad hranicou 60 % HDP. V tomto roku sa ešte hrubý dlh očakáva pod hranicou 60 % HDP, avšak vysoký deficit popri klesajúcej inflácii nepriaznivo ovplyvní dynamiku dlhu v ďalších rokoch. Už od budúceho roku dlh opäť stúpne bližšie k 60 % HDP a do ďalších rokov sa nárast podarí zmierniť len výraznejším znížením deficitu. Predbežný plán znižovať schodok o 1% HDP by znamenal, že dlh na krátko síce vystúpi nad 60% HDP, no ku koncu rozpočtového horizontu by sa už postupne začal stabilizovať.