Slovenská ekonomika sa po globálnej pandémii postupne zotavuje z recesie a svoj potenciál dosiahne v roku 2023. HDP Slovenska v roku 2021 stúpne o 3,7 %, keď jeho dynamiku stlmí tretia vlna pandémie. Aj keď vďaka vakcinácii budú vplyvy 3. vlny miernejšie v porovnaní s koncom roku 2020, zotavenie trhu práce sa preruší a ekonomika zostane podchladená dlhšie. Krátkodobo bude ekonomiku ovplyvňovať aj nesúlad medzi silným globálnym dopytom po tovaroch a nedostatočnou ponukou. Výsledkom budú dočasné inflačné tlaky a občasné prerušenia výroby. Po odznení tretej vlny pandémie v roku 2022 vzrastie HDP o 4,2 %, keď ho podporí oživená súkromná spotreba a najmä investície. Tie, aj vďaka množstvu zdrojov z Plánu obnovy EÚ a z ostatných EÚ fondov, dosiahnu historické hodnoty a budú dominantným faktorom ekonomického rastu v nasledujúcich dvoch rokoch. To povedie k obnoveniu tvorby pracovných miest, vďaka čomu zamestnanosť dobehne veľkú časť krízového poklesu.

Na základe aktuálneho vývoja poznačeného pandémiou COVID-19 narastie schodok verejnej správy v roku 2021 na 7,9 %, z minuloročných 5,5 % HDP. Oproti predpokladom rozpočtu s plánovaným deficitom na úrovni 7,4 % HDP sa zvýšili hlavne výdavky na pandémiu COVID-19 (o 2,1 % HDP), na ktoré nestačila plošná miliardová rezerva. Negatívne dosahy pandémie na rozpočet kompenzuje najmä navýšenie daňovo-odvodových príjmov (1,4 % HDP), čo súvisí s menej výraznou reakciou daní na prepad ekonomiky v porovnaní s globálnou finančnou krízou. V roku 2021 pokračuje štrukturálny deficit vo výraznom raste o 1,8 p. b. na úroveň 4,3 % HDP.

Pri postupnom odznievaní proti-pandemických opatrení sa deficit v roku 2022 zníži pod hranicu 5 % HDP a už v roku 2023 sa dostane mimo hranicu nadmerného deficitu 3 %. Pandémia bude ovplyvňovať verejné financie aj v roku 2022, pričom sa očakáva ustupovanie tretej vlny do polovice roka. Celkovo sa v roku 2022 počíta s výdavkami súvisiacimi s pandémiou na úrovni 0,7 % HDP, pri celkovom schodku hospodárenia 4,9 % HDP.

Rozpočet v roku 2022 uvažuje aj s realizáciou zatiaľ nerozpísaných priorít vlády podporujúcich ekonomický rast na úrovni 0,5 % HDP. V súlade s ambíciou v Programe stability sa v rokoch 2023 a 2024 plánuje zníženie štrukturálneho deficitu o 1 % HDP v oboch rokoch. Takto stanovenej konsolidácii zodpovedajú nominálne rozpočtové ciele na úrovni 2,7 % HDP v roku 2023, resp. 2,6 % HDP v 2024[1]. Konkrétny konsolidačný plán bude predstavený v priebehu budúceho roka, keď sa vyjasní situácia ohľadom ďalšieho priebehu pandémie. Rozpočet zatiaľ orientačne uvažuje najmä s tlmením výdavkov na prevádzke štátu, predovšetkým v oblasti miezd. Rovnako uvažuje s reštriktívnymi opatreniami v prípade väčších štátnych podnikov. Bez schválenia novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude potrebné predložiť pre rok 2024 vyrovnaný rozpočet.

Hrubý dlh sa na horizonte prognózy stabilizuje pod 60 % HDP, k čomu okrem konsolidácie pomáha ekonomické zotavenie a aj postupné využitie naakumulovanej hotovostnej rezervy. Dlh v roku 2021 a 2022 medziročne vzrastie na historicky najvyššiu úroveň 61,5 % HDP. Hlavným dôvodom rastúceho zadlženia je pokračujúca pandémia koronavírusu a potrebné opatrenia prejavujúce sa vo vysokom deficite verejných financií. V nasledujúcich rokoch by v dôsledku ukončenia proti-pandemických opatrení a priaznivého makroekonomického prostredia, podporeného zdrojmi z Fondu obnovy a odolnosti mal dlh pozvoľna klesať. Zníženiu pod 60 % HDP dopomáha okrem poklesu schodku hospodárenia pod 3 % HDP aj rýchlejší rast ekonomiky a dočasne zvýšená inflácia. K stabilizácii zadlženia pomôže aj využitie likvidných aktív verejnej správy, ktoré v minulom roku prekročili až 10 % HDP a na konci rozpočtového horizontu sa vrátia späť k predkrízovým hodnotám. Čistý dlh dosiahne v roku 2024 takmer 56 % HDP a oproti aktuálnemu roku tak ostane takmer stabilný.

Pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti sú kľúčové viaceré reformné iniciatívy v oblasti verejných financií a štrukturálnych politík. V kontexte historicky najhorších hodnôt dlhodobej udržateľnosti je hlavnou prioritou presadiť pripravený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Reforma zavádza výdavkové limity ako hlavné operatívne fiškálne pravidlo a spolu s ďalšími zmenami prispeje k väčšej proti-cyklickosti. Novelou súvisiaceho bežného zákona sa posilňuje kontrola nad riadením výdavkov a zavedú sa aj analytické nástroje pre strednodobé rozpočtovanie, tzv. základné scenáre prognózy výdavkov na úrovni rozpočtových kapitol. Legislatívne sa ukotvuje tzv. nulové rozpočtovanie investícií s cieľom posilniť efektivitu výdavkov. Schválenie dôchodkovej reformy, vrátane obnovenia väzby dôchodkového veku na očakávanú dĺžku života, posilní dlhodobú udržateľnosť bez krátkodobých negatívnych dopadov na ekonomiku. Väčšina štrukturálnych priorít je už priamo zadefinovaná v Pláne obnovy a odolnosti a cielia zvýšenie rastového potenciálu ekonomiky. Kľúčovou je najmä oblasť školstva cez podporu inklúzie v predprimárnom vzdelávaní, kurikulárna reforma regionálneho školstva a reforma vysokoškolského prostredia.