Menej priaznivý vývoj v externom prostredí tlmí rýchlosť plánovaného ozdravovania verejných financií. Slovenskú ekonomiku ako aj ekonomiky našich hlavných obchodných partnerov zasiahli v roku 2025 protekcionistické opatrenia zavádzané Spojenými štátmi americkými. Nižšia dynamika rastu je spôsobená aj pokračujúcou neistotou vyplývajúcou z konfliktu na Blízkom východe a vysokými cenami energií. Slovenská ekonomika tak v tomto roku zopakuje výkon z predchádzajúceho roka a porastie tempom tesne pod úrovňou 1 %. Rast potiahnu najmä investície z končiaceho Plánu obnovy a odolnosti SR. V budúcom roku sa už rast ekonomiky oživí a dosiahne takmer 2 %. Prílev európskych prostriedkov sa zníži, ale ekonomiku výraznejšie podporí nábeh výroby a exportu novej automobilky Volvo. Hlavným rizikom prognózy sú dlhodobo vyššie ceny energií.

Napriek nepriaznivému externému prostrediu deficit v tomto roku klesne na úroveň 4,4 % HDP. K zlepšeniu hospodárenia prispeli najmä tri konsolidačné balíčky. Bez konsolidačných opatrení by bol deficit okolo úrovne 7 % HDP . Pokles deficitu je miernejší ako prínos konsolidačných opatrení najmä pre nepriaznivejší ekonomický vývoj a rastúce úrokové náklady. Zároveň, rozpočet v posledných rokoch ovplyvňuje aj minimálny medzinárodný záväzok pre obranné výdavky na úrovni 2 % HDP. Tieto faktory výrazne zaťažujú rozpočet a tlmia efekt konsolidácie. Vláda zároveň popri konsolidačných opatreniach presadzuje aj svoje prioritné opatrenia, avšak v rámci plnenia fiškálnych pravidiel EÚ.

V budúcom roku sa plánuje deficit na úrovni 4,9 % HDP. Napriek medziročnému nárastu deficitu, je rozpočet v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré stanovujú záväzný limit pre rast čistých výdavkov. Rozpočet tento limit rešpektuje. Nárast deficitu súvisí najmä s pokračujúcim rastom úrokových nákladov a financovaním viacerých priorít vlády, predovšetkým v oblasti sociálnej politiky a podpory rodín. Mnohé z opatrení ešte podliehajú schváleniu v Národnej rade SR a vo vládnom návrhu rozpočtu sú zatiaľ súčasťou rozpočtových rezerv. Stabilizácia verejného dlhu si bude vyžadovať pokračovanie konsolidácie aj v ďalších rokoch. Bez ďalšieho ozdravovania verejných financií by dlh na konci horizontu rozpočtu presiahol hranicu 70 % HDP a ďalej rástol.

Pokračuje sa aj v realizácii dôležitých štrukturálnych reforiem a investícií. V budúcom roku sa budú realizovať štrukturálne reformy a investície zamerané najmä na podporu produktivity, vzdelávanie a energetickú efektívnosť. Po záverečnej fáze implementácie Plánu obnovy a odolnosti sa pri viacerých investíciách počíta najmä s financovaním z Programu Slovensko. Opatrenia podporia energetickú efektívnosť, dekarbonizáciu priemyslu a udržateľnú dopravu, ako aj inklúziu a digitalizáciu škôl, inovácie podnikov a digitalizáciu verejnej správy. Pozornosť sa bude venovať aj rozvoju zručností, sociálnemu začleneniu a dostupnosti bývania.