Ministerstvo financií predkladá svoju prvú Výročnú správu o pokroku, ktorá zhŕňa úvodné plnenie Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR na roky 2025 – 2028. Úlohou strednodobého plánu (MTP) prijatého na jeseň 2024 bolo nastaviť rozpočtové ciele tak, aby boli slovenské verejné financie udržateľné aj v horizonte nasledujúcej dekády. Plán nastavil pevnú trajektóriu rastu čistých výdavkov na nasledujúce 4 roky ako hlavný nástroj reformovaných európskych rozpočtových pravidiel. Tento rok prichádza prvý odpočet tohto rozpočtového plánu, vrátane reformného snaženia a aktualizácie fiškálneho výhľadu až do roku 2028.

Slovenská ekonomika vstupuje do globálnej ekonomickej neistoty, rast na najbližšie roky sa očakáva pod 2 %. Tento dokument vychádza z februárovej prognózy, ktorá ešte neobsahuje dosahy zavádzania ciel zo strany americkej administratívy. Rast HDP v tomto roku podľa nej mierne oslabí tesne pod 2 % v dôsledku narastajúcej neistoty ohľadom vývoja globálneho obchodu a stagnácie nemeckého priemyslu. Na druhej strane, ekonomiku podporí Plán obnovy a odolnosti. Reálne príjmy stúpnu, avšak domácnosti ich budú míňať opatrnejšie, aj v kontexte prebiehajúcej konsolidácie verejných financií. Trh práce by mal zostať stabilný a nezamestnanosť by mala klesnúť na nové minimum na úrovni 5,2 % v roku 2026. Riziká prognózy sú však vychýlené jednoznačne nadol. Zavedenie ciel zo strany USA môže v krajnom prípade viesť až k recesii slovenskej ekonomiky. Druhým hlavným rizikom je prípadné nižšie čerpanie zdrojov EÚ, ktoré by viedlo k nižšej tvorbe kapitálu.

Vláda SR postupne otáča nepriaznivý trend vo verejných financiách, keď schodok hospodárenia v tomto roku klesne pod 5 % HDP. Po dvoch významnejších krízach sa Slovensko nachádza v procedúre nadmerného deficitu. K zastaveniu ďalšieho rastu deficitu prispel už minuloročný konsolidačný balíček, pozostávajúci hlavne zo zvýšenia priamych daní. To súčasne zabezpečilo, že rast čistých výdavkov v roku 2024 dosiahol 3 %, bezpečne pod maximálnym povoleným rastom v MTP. V rámci tohtoročnej konsolidácie sa navýšili opäť najmä príjmy zvýšením základnej sadzby DPH a firemnej dane, či zavedením transakčnej dane. Tlmí sa však aj rast výdavkov, hlavne vďaka reforme rodičovského dôchodku a daňového bonusu. Zároveň, pokles trhových cien energií znižuje náklady vlády na pokračujúcu schému energopomoci. Naopak, rýchlejšiemu zníženiu deficitu zabraňuje vývoj ostatných výdavkov, najmä rast výdavkov v zdravotníctve. V rozpočte sa od tohto roku prejavuje aj zvýšenie výdavkov v obrane. Po dávnejšej zmene situácie na finančných trhoch rastú významnejšie aj úrokové náklady.

Cieľom vlády naďalej ostáva zastavenie rastu dlhu poklesom schodku k 3 % HDP. Bez ďalších konsolidačných opatrení by deficit ostal blízko úrovne 5 % HDP a dlh tak ďalej prudko rástol. Vláda naďalej cieli postupný pokles deficitu k 3 % HDP, ktorý by sa však vzhľadom na nepriaznivé geopolitické faktory mal udiať v roku 2028, teda o rok neskôr. Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov deficitu sa odhaduje potreba ďalších konsolidačných opatrení na úrovni približne 1,7 mld. eur v roku 2026 a do 3,5 mld. v roku 2027. Tento plán zodpovedá rastu čistých výdavkov na úrovni 8,4 %, čo je po započítaní nárastu obranných výdavkov plne v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Po naplnení konsolidácie by sa rast dlhu mohol zastaviť v roku 2027 na úrovni pod 63 % HDP a pri pokračovaní v tempe konsolidácie by následne začal od roku 2028 klesať.

Popri pokračujúcej konsolidácii verejných financií napreduje aj realizácia dôležitých štrukturálnych reforiem. Intenzívnejšie úsilie vykazujú najmä oblasti školstva, energetiky a vedy a výskumu. Väčšina z 18 reforiem a 11 investícií zahrnutých v strednodobom pláne prebieha bez výraznejšieho posunu v implementácii. Pri dvoch opatreniach nastala významnejšia zmena. V prípade posilnenia kapacít materských škôl došlo k navýšeniu cieľa, a obnova budov pre energeticky chudobné domácnosti sa po novom zameria na menej komplexné zásahy.