4. augusta 2025/Komentáre, Publikácie
Vyhodnotenie prognózy vybraných sociálnych výdavkov za rok 2024
Predbežné hodnotenie roku 2024 (júl 2025)
Vybrané výdavky prekročili v roku 2024 odhad Výboru pre daňové prognózy o 1 058 mil. EUR (8,2% odhadovaných vybraných výdavkov). Vybrané výdavky Sociálnej poisťovne pozostávajú z výdavkov fondov nemocenského poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia poistenia v nezamestnanosti[1] a v roku 2024 tvorili približne 21% rozpočtovaných výdavkov verejnej správy. Veľká časť odchýlky, na úrovni 823 mil. EUR, vyplývala z účtovného zaznamenania výdavkov na 13. dôchodok mimo výdavkov Sociálnej poisťovne v Rozpočte verejnej správy na roky 2024 až 2026 (RVS). Zvyšná časť podhodnotenia v dôchodkových dávkach súvisela najmä s väčším ako očakávaným počtom novopriznaných predčasných dôchodkov v roku 2024 a vyšším ako odhadovaným celoročným vplyvom dôchodkov priznaných v roku 2023. Na druhej strane, výdavky na dávky nemocenského fondu boli vyplatené v menšom objeme ako predpokladala prognóza. Dôvodom bol pokračujúci pokles počtu narodených detí, čo sa prejavilo na nižšom počte vyplácaných materských a tehotenských dávok a pomalší ako očakávaný rast priemernej nemocenskej dávky.
Graf 2: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov (mil. EUR)
Zdroj: IFP, SP
* Šrafované časti zobrazujú legislatívu, ktorá nemohla byť zapracovaná v čase tvorby prognózy (nebola vtedy ešte známa alebo bola iba v začiatkoch legislatívneho procesu). Konkrétne ide o mimoriadnu valorizáciu v roku 2023 a 13. dôchodok v roku 2024.
Dôchodkové dávky – Nadmerné čerpanie dôchodkov ovplyvnené najmä legislatívnymi zmenami
Skutočné výdavky na dôchodky boli o 1 138 miliónov (9,9%) vyššie v porovnaní s predpokladmi rozpočtu najmä v dôsledku novej legislatívy iniciovanej na konci roka 2023. Najvýraznejšou položkou legislatívy bolo navýšenie a včlenenie 13. dôchodku do okruhu dávok Sociálnej poisťovne vo výške 823 mil. EUR. V súlade s čl. 2 ods. 6 Štatútu Výboru pre daňové prognózy nemohlo byť toto legislatívne opatrenie zahrnuté v decembrovej prognóze a tak došlo k technickému podhodnoteniu výdavkov Sociálnej poisťovne. Výdavky súvisiace s týmto opatrením boli v rozpočte pokryté prostredníctvom rezervy určenej na legislatívne zmeny. K vyššiemu ako odhadovanému čerpaniu dôchodkových dávok prispel aj bezprecedentný nárast počtu odchodov do predčasného starobného dôchodku, ktorý navýšil výdavky o 154 mil. EUR v porovnaní s očakávaniami. Výrazný záujem o predčasný dôchodok bol motivovaný priaznivými parametrami, na základe ktorých sa určovala výška priznaného dôchodku a legislatívnou zmenou, ktorá umožnila odchod do predčasného dôchodku všetkým, ktorí získali 40 odpracovaných rokov. Tretím faktorom vysvetľujúcim odchýlku boli vyššie výdavky súvisiace s dôchodkami priznanými v roku 2023. Odhad vychádzal zo zjednodušeného prístupu, ktorý explicitne nemodeloval celoročný vplyv novopriznaných a zaniknutých dôchodkov[4]. V štandardnom období by sa vplyv týchto dvoch skupín dôchodkov do veľkej miery kompenzoval, v situácii vysokej valorizácie a vysokého počtu novopriznaných dôchodkov však použitie tohto prístupu prispelo k celkovej odchýlke sumou približne 104 mil. EUR. Zvyšné rozdiely možno pripísať najmä mierne vyššími počtami priznaných starobných, invalidných dôchodkov a vdovských dôchodkov a mierne vyššími výdavkami súvisiacimi so zmenami prílohy č. 4 pre invalidné dôchodky.
Graf 3: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov – dôchodky (mil. EUR)
Zdroj: IFP, SP
Nemocenské dávky – Prognóza nemocenských dávok bola konzervatívna
Prognóza výdavkov na nemocenské dávky bola v porovnaní so skutočnosťou nižšia o 104 mil. EUR (približne 8,9 %). Nominálne najväčšie rozdiely boli v dávkach nemocenské (49 mil. EUR) a materské (45 mil. EUR). Za predpokladmi rozpočtu opätovne najviac zaostali počty dávok materského a tehotenského. Nadhodnotenie prognózy oproti skutočnosti bolo v oboch prípadoch približne 10%. V minulosti sa už pristúpilo k zmene predpokladov a naviazaniu počtu dávok na počet pôrodov, čím sa docielilo výrazné spomalenie ich rastu. Počet pôrodov však klesol významne rýchlejšie v porovnaní s prognózou a preto bol očakávaný počet dávok stále výrazne konzervatívny. Celkové čerpanie otcovského bolo v súlade s prognózou, odchýlka nastala len v štruktúre. Kým počet dávok tiež zaostal za skutočnosťou, vyvážila ho vyššia ako očakávaná priemerná dávka.
Graf 4: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov – nemocenské dávky (mil. EUR)
Zdroj: IFP, SP
Graf 5: Odchýlky od skutočnosti podľa faktorov – dávka v nezamestnanosti (mil. EUR)
Zdroj: IFP, SP
Pri dávke nemocenské je nižšie čerpanie dôsledkom najmä pomalšieho rastu priemernej dávky. Priemerná mesačná výška nemocenskej dávky bola oproti predpokladom nižšia o 6% (približne 30 EUR). Z dôvodu, že sa nadhodnocovanie opakovalo, sa počas roka 2025 upravili predpoklady prognózy, pričom v súčasnosti výška dávky rastie tempom priemernej mzdy[5]. Pri dávke ošetrovné zaostali za predpokladmi prognózy oba parametre. Počet dávok bol nižší o cca 8 % (cca 1,7 tis. dávok mesačne), výška dávky zaostala za predpokladmi o približne 1% (cca 2 EUR). Kompenzačne pôsobilo mierne vyššie čerpanie dlhodobého ošetrovného. Najvyššie relatívne výkyvy boli pri vyrovnávacej dávke, čo však bolo zapríčinené všeobecne nízkym počtom poberateľov dávky a výšky dávky.
Dávky v nezamestnanosti – Skutočné čerpanie bolo vyššie ako rozpočet
Prognóza výdavkov na nemocenské dávky bola v porovnaní so skutočnosťou nižšia o 104 mil. EUR (približne 8,9 %). Nominálne najväčšie rozdiely boli v dávkach nemocenské (49 mil. EUR) a materské (45 mil. EUR). Za predpokladmi rozpočtu opätovne najviac zaostali počty dávok materského a tehotenského. Nadhodnotenie prognózy oproti skutočnosti bolo v oboch prípadoch približne 10%. V minulosti sa už pristúpilo k zmene predpokladov a naviazaniu počtu dávok na počet pôrodov, čím sa docielilo výrazné spomalenie ich rastu. Počet pôrodov však klesol významne rýchlejšie v porovnaní s prognózou a preto bol očakávaný počet dávok stále výrazne konzervatívny. Celkové čerpanie otcovského bolo v súlade s prognózou, odchýlka nastala len v štruktúre. Kým počet dávok tiež zaostal za skutočnosťou, vyvážila ho vyššia ako očakávaná priemerná dávka.
Vyhodnotenie prognózy ostatných členov Výboru
Väčšina členov sa stotožnila s prognózou Výboru, KRRZ a NBS vytvorili vlastné odhady, formálne boli všetky prognózy výrazne podhodnotené kvôli nezahrnutiu výdavkov na 13. dôchodok. V súlade so štatútom Výboru sa vyhodnocuje aj presnosť prognóz ostatných členov Výboru. Väčšina členov Výboru sa plne stotožnila s odhadom IFP (ČSOB, SLSP, TB, UniCredit, Infostat, VUB), preto je ich vyhodnotenie totožné s vyhodnotením prognózy IFP. Vlastnú prognózu mali dvaja členovia Výboru – KRRZ a NBS. Prognóza KRRZ aj NBS sa, podobne ako prognóza Výboru, ukázala ako podhodnotená, najmä z dôvodu výdavkov na 13. dôchodok, ktorý v čase tvorby rozpočtu bol iba v začiatkoch legislatívneho procesu. Pri prognóze dávok v nezamestnanosti došlo v odhadoch všetkých členov k podhodnoteniu výdavkov. Naopak, odhady všetkých členov nadhodnotili skutočný vývoj výdavkov na nemocenské dávky.
Graf 6: Porovnanie presnosti prognózy IFP a ostatných členov Výboru (mil. EUR)
Zdroj: IFP, RRZ, NBS, SP
Graf 7: Porovnanie presnosti prognózy IFP a ostatných členov Výboru (celkovo, v %)
Zdroj: IFP, RRZ, NBS, SP
Viac o výdavkových prognózach ako aj podkladové materiály je možné nájsť na stránke IFP v časti Ekonomické prognózy ð Prognózy vybraných výdavkov VS. Podkladové dáta o vývoji jednotlivých položiek je možné nájsť v časti Ekonomické štatistiky ð Vybrané výdavky VS. Podkladové dáta k tomuto komentáru je možné nájsť na Uložisku IFP.
Materiál prezentuje názory autorov a Inštitútu finančnej politiky, ktoré nemusia nevyhnutne odzrkadľovať oficiálne názory Ministerstva financií SR. Cieľom publikovania komentárov Inštitútu finančnej politiky (IFP) je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne ekonomické témy. Citácie textu by sa preto mali odkazovať na IFP (a nie MF SR), ako autora týchto názorov.
Príloha
Tabuľka A: Prognóza a skutočnosť v roku 2024 – vybrané výdavky (ESA2010)
Tabuľka B: Prognóza a skutočnosť v roku 2024 – priemerný mesačný počet poberateľov
Tabuľka C: Prognóza a skutočnosť v roku 2024 – priemerná výška dávky
Tabuľka D: Vplyvy legislatívy v roku 2024 – vybrané výdavky (ESA2010, v mil. EUR)
Tabuľka E: Vplyvy aktualizácie legislatívy zahrnutej v leveli v roku 2024 – vybrané výdavky (ESA2010, v mil. EUR)
*Zdroje pre všetky tabuľky v prílohe: IFP, SC
[1] S výnimkou výdavkov súvisiacich s podporou v čase skrátenej práce. ↩
[2] Za rok 2022 je vyhodnotená presnosť odhadu výdavkov na starobné dôchodky, nemocenské dávky a dávku v nezamestnanosti. Od roku 2023 už sú vyhodnocované aj ostatné dôchodkové dávky z poistenia.↩
[3] Výdavky na 13. dôchodok boli v RVS zahrnuté vo výdavkoch kapitoly MPSVaR vo výške 310 mil. eur, ktorá zodpovedala výdavkom na pôvodný 13. dôchodok, a druhá časť výdavkov, vo výške 513 mil. eur, bola súčasťou rezervy na riešenie vplyvov legislatívnych zmien.↩
[4] Modelovací prístup vychádzal z výdavkov minulého roku, ktoré boli následne zvalorizované a k nim boli pripočítané predpokladané výdavky novopriznaných dôchodcov a odčítané výdavky na zaniknuté dôchodkové dávky. Tento zjednodušený prístup však abstrahuje od skutočnosti, že súčasťou výdavkov za minulý rok nie je plný celoročný vplyv novopriznaných a zaniknutých dôchodkov, keďže tie boli vyplácané len časť roku. V prípade, ak sú výdavky novopriznaných a zaniknutých dôchodkov za predošlý rok v rovnakom objeme, ich vplyv na výdavky bežného roku sa vzájomne kompenzuje. Ak však preváži jedna zo zložiek, dochádza k nadhodnoteniu, resp. podhodnoteniu výdavkov. Modelový prístup bol aktualizovaný, aby zohľadňoval tento efekt.↩
[5] Počas postupných aktualizácií modelu dochádzalo k znižovaniu elasticity výšky dávky vo vzťahu k oneskorenej priemernej mzde, čo spomaľovalo jej rast. Pôvodný model uvažoval s elasticitou vo výške 1,4279. Táto bola odhadnutá na ročných dátach za obdobie 2006–2019. Ani postupné aktualizácie však nezabezpečili výrazné zvýšenie presnosti prognózy, preto sa pristúpilo k revízii a zníženiu elasticity na úroveň 1. To znamená, že sa očakáva, že výška dávky bude rásť rovnako ako priemerná mzda.↩
