4. marca 2025/Flash správy, Trh práce
Reálne mzdy po dvoch rokoch poklesov stúpli
2025 | Flash info z trhu práce
Miera nezamestnanosti klesla na nové historické minimum 5,2 %. Oproti našim susedom vo V4 je stále najvyššia, v porovnaní s Českom a Poľskom je dokonca dvojnásobná. Na Slovensku zostáva stále strašiakom dlhodobá nezamestnanosť, ktorá je tretia najväčšia v EÚ. Ďalšou výzvou zostáva miera participácie, najmä u vybraných skupín obyvateľstva ako mladí, ženy s malými deťmi a starší pracovníci. Miera participácie mladých a starších je u nás napr. v porovnaní s Nemeckom len polovičná. Umožnenie skoršieho odchodu do predčasného dôchodku ešte prehĺbilo nízky podiel aktívnych ľudí nad 60 rokov na našom trhu práce. Z trhu práce odišli najmä starší muži, kde participácia klesla na úroveň z polovice roka 2022.
Dynamika miezd spomalila viac, než sme čakali. Oproti štvrtému kvartálu predminulého roka sa platy zvýšili o 4,7 %, najpomalšie za uplynulé 4 roky. Spomalenie bolo citeľné naprieč všetkými sektormi. Najrýchlejšie zo sektorov, nad 6 %, rástli platy v priemysle, ale aj v službách s vyššou pridanou hodnotou ako informácie a komunikácie, financie, poisťovníctvo. Platy stúpli aj v zdravotníctve. Naopak najmenej si polepšili zamestnanci v stavebníctve, obchode a verejnej správe, kde vyprchal efekt minulých valorizácií. Rast reálnych miezd o 1,7 % sa priblížil k svojmu dlhodobému priemeru.
Zamestnanci na Slovensku a v Česku doplatili na infláciu viac ako iní v regióne. Kým vo väčšine krajín EÚ už mzdy po zohľadnení cenového deflátora spotreby domácností predbehli úroveň spred inflačnej krízy, na Slovensku reálna kúpyschopnosť domácností oproti maximu z konca 2021 stále zaostáva o cca 2 %. Najviac v regióne V4 bolo zasiahnuté Česko. Naopak, v Poľsku a Maďarsku kumulatívny rast miezd za 3 roky prekonal infláciu o vyše 10 %. V Maďarsku tu však bolo na úkor výrazných deficitov verejného rozpočtu, ktoré presahovali priemer EÚ aj SR. Spomedzi odvetví na Slovensku najviac utrpeli zamestnanci v informáciách a komunikáciách, kde reálna mzda zaostáva až o 7 %. Naopak, navrch mali zamestnanci v stavebníctve, kde dynamika mzdy od 2021 predbehla infláciu o 2,3 %. Mzdy v tomto sektore však dlhodobo patria k najnižším v ekonomike. Navyše, stavebníctvo ťažilo v roku 2023 v z konca programového obdobia čerpania EÚ fondov.