Nízka nezamestnanosť a mobilita
Miera nezamestnanosti je síce na minime, no slovenský trh práce trápi nízka štrukturálna mobilita. Nezamestnaný človek má na Slovensku o takmer polovicu nižšiu pravdepodobnosť, že sa do roka zamestná, než nezamestnaný Európan. Zamestnať neaktívnych je na Slovensku dokonca štyrikrát menej pravdepodobné než vo zvyšku EÚ. Spružnenie trhu práce by zvýšilo mobilitu a ponuku práce, ktorá aktuálne zaostáva za dopytom zo strany firiem. Napätý trh práce však umožňuje solídny rast reálnych miezd. Vďaka tomu domácnosti opäť budujú úspory a rastie ich rizikový apetít a záujem o úvery podporený aj očakávaním poklesu úrokových sadzieb.
Štrukturálna mobilita na trhu práce je na Slovensku najnižšia v EÚ. Vlani zmenilo svoj pracovný status len 4 % Slovákov z celkovej populácie v produktívnom veku. Nízkou mobilitou pracovnej sily sa vyznačujú aj naši susedia z V3. Aj napriek historicky najnižšej miere nezamestnanosti čelí slovenský trh práce mnohým výzvam. Pravdepodobnosť, že si nezamestnaný Slovák do roka nájde prácu je len 20 % v porovnaní so 40 percentným európskym priemerom. Vlani sa to podarilo približne 30 tisíc Slovákom z radov nezamestnaných alebo neaktívnych. Samotná zamestnanosť však vplyvom odchodov z trhu práce napr. na dôchodok narástla len o pätinu z tohto počtu, čo je približne 9 tisíc ľudí. Nezamestnanosť je na Slovensku tiež výrazne regionálne diferencovaná. Kým na západe krajiny sú dnes viditeľné znaky prehrievania pracovného trhu, na východe a juhu miera nezamestnanosti v niektorých okresoch stále prekračuje 10 %. Nízka regionálna mobilita zamestnancov je jeden zo zdrojov nedostatočného využitia pracovnej sily. V medzinárodnom porovnaní sa Slováci sťahujú za prácou oveľa menej než v susedných krajinách EÚ. Zvýšenie tokov na trhu práce je možné aj prostredníctvom nižšej regulácie trhu práce a podpory flexibilnejších foriem zamestnávania. Výzvu predstavuje aj celoživotné vzdelávanie, ktoré nie je na Slovensku dostatočne rozvinuté. Práve dopĺňanie zručností aj po ukončení formálneho vzdelávania je nevyhnutné pre schopnosť flexibilne reagovať na meniace sa podmienky na trhu práce.
Napätý trh práce a rast reálnych príjmov domácnostiam opäť umožňujú budovanie úspor. Domácnosti boli v posledných rokoch pod ťarchou inflačného šoku a poklesu reálnych miezd nútené využívať svoje úspory na pokrývanie bežných výdavkov s cieľom udržania si životného štandardu, čo viedlo k vyčerpaniu úspor a stagnácií rastu vkladov. Naopak, firemné vklady v bankách v tomto čase výraznejšie rástli. Situácia sa začiatkom tohto roka začala stabilizovať a vklady domácností sa opäť vrátili k miernemu rastu pripomínajúcemu predkrízové úrovne. Podobný vývoj môžeme však pozorovať aj na podnikových vkladoch, čo naznačuje, že otvorené nožnice medzi podnikovým sektorom a sektorom domácností sa v blízkom čase neuzavrú. Napriek tomu, domácnostiam podporeným rastom reálnych príjmov a zotavovaním úspor sa vracia rizikový apetít. Množstvo nových úverov od začiatku roka rastie v medziročnom porovnaní dvojciferným tempom, ktoré v apríli presiahlo 40 % a v máji 30 %. Za nárastom stoja hlavne úvery na bývanie, ktoré tvoria najväčšiu časť novoposkytnutých úverov (pozn. ide o čisto nové aj znovu prerokované úvery). Zvýšený záujem o úvery podporuje aj stabilizácia úrokových sadzieb a očakávanie ich ďalšieho poklesu vplyvom uvoľňovania menovej politiky ECB. Dôležitú úlohu v tom však budú zohrávať výnosy našich štátnych dlhopisov a vývoj na dlhopisových trhoch.
