Nezamestnanosť už nestraší

Najväčším strašiakom Slovákov už nie je strata zamestnania. Pozitívny trend potvrdzuje aj rekordne nízka dlhodobá nezamestnanosť, ktorá patrí k pálčivým problémom našej krajiny. Optimistický výhľad môže narušiť komplikovaná situácia v priemysle, na ktorý dolieha prísna menová politika. Tá však prináša aj možnosť pre sporiteľov výhodnejšie úročiť ušetrené prostriedky.

Obavy zo straty zamestnania sa výrazne zmiernili. Po mesiacoch neistoty počas koronakrízy pribúda optimistov, ktorí v najbližších mesiacoch nepredpokladajú výraznejšie zhoršenie na trhu práce. Očakávania domácností podľa spotrebiteľského barometra sú aktuálne na úrovni dlhodobého priemeru a reflektujú mieru nezamestnanosti v blízkosti svojho historického minima.

Dlhodobá miera nezamestnanosti klesá nepretržite už vyše dvoch rokov. V auguste zostúpila na 2,5 % a od svojej najnižšej hodnoty z konca roka 2019 ju delia len štyri stotiny percenta. Historické minimum však atakuje aj najproblematickejšia skupina osôb nezamestnaných viac ako 4 roky. Dlhodobá nezamestnanosť patrí k najväčším výzvam na slovenskom trhu práce. Podiel ľudí bez práce viac ako 1 rok patrí k najvyšším v EÚ. Je otázne, nakoľko je znižovanie v tejto skupine nezamestnaných výsledkom napätého trhu práce alebo rezignácie uchádzačov a ich odchodu z trhu práce.

Problematická situácia priemyslu doma aj v zahraničí si na Slovensku začína vyberať svoju daň. Miera zlyhaných úverov v priemysle počas augusta medzimesačne stúpla najrýchlejšie od júna 2014. Za nárastom sú hlavne malé priemyselné podniky. Naopak, zvyšok podnikového sektora si udržiava stabilne nízku mieru zlyhania. Vysokofrekvenčné indikátory dlhodobo ukazujú na slabú výkonnosť v priemysle pod ťarchou prísnej menovej politiky a slabnúceho domáceho aj zahraničného dopytu.

Rýchly nárast úrokových sadzieb sa začína prejavovať aj na vkladových produktoch bánk. Úrokové sadzby v tomto segmente pomaly narastajú, čo prispieva k stabilizácií úrokového diferenciálu, ktorý v poslednom období rýchlo rástol. Postupná transmisia menovej politiky a zdravá konkurencia v bankovom sektore by mali zabezpečiť ďalšiu normalizáciu úrokového diferenciálu.

Autori

Autori