15. októbra 2024/Národný fiškálno-štrukturálny plán, Publikácie, Strategické materiály
V kontexte nedávnej reformy európskych rozpočtových pravidiel predstavuje vláda svoj Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, ktorým záväzne stanovuje trajektóriu povoleného rastu čistých verejných výdavkov a reformné a investičné priority na ďalšie štyri roky. Nové európske pravidlá majú za cieľ nastaviť také tempo konsolidácie pre najbližšie roky, aby sa dlh a deficit hospodárenia udržali pod hranicami 60 %, resp. 3 % HDP aj desať rokov po horizonte strednodobého plánu. V dôsledku toho musí Slovensko, ako krajina výrazne čeliaca demografickému tlaku populácie, už do niekoľkých rokov dosiahnuť rozpočtovú pozíciu blízko vyrovnaného hospodárenia. Tým sa vytvorí priestor na absorbovanie budúcich nákladov starnutia populácie, aby dlh ani deficit stanovené referenčné úrovne následne nepresiahol. S cieľom zjednodušiť európske rozpočtové pravidlá a posilniť ich proti-cyklickosť sa zavádzajú na dosiahnutie týchto cieľov každoročné limity na rast čistých výdavkov, ako jediný záväzný operatívny nástroj, ktorého plnenie sa následne bude vyžadovať.
Vláda v strednodobom pláne stanovuje do roku 2028 maximálny rast čistých výdavkov, ktorý má viesť k postupnému poklesu deficitu približne o 1 % HDP ročne a k stabilizácii vývoja verejného dlhu. Vláda sa rozhodla prijať 4-ročný konsolidačný plán v kontexte svojho cieľa stabilizovať dlh už do konca volebného obdobia. Do roku 2028 strednodobý plán cieli celkový pokles deficitu k 2 % HDP, kedy by už mal dlh v pomere k HDP začať medziročne klesať. Maximálny rast čistých výdavkov do roku 2028 je na úrovni 8,1 % V nasledujúcich rokoch budú v jednotlivých návrhoch rozpočtu špecifikované opatrenia na naplnenie týchto cieľov.
Plánovaný deficit hospodárenia verejnej správy (% HDP)
Zdroj: EK, MF SR
Prognóza hrubého dlhu (% HDP)
Zdroj: EK, MF SR
Už aktuálny strednodobý plán špecifikuje približne tretinu potrebnej konsolidácie zo svojho 4-ročného horizontu. Na naplnenie celého strednodobého plánu je potrebné do roku 2028 prijať konsolidačné opatrenia v objeme 4,4 % HDP, teda 7 miliárd eur. Vláda zatiaľ prijala opatrenia v čistom objeme 1,4 % HDP na prvý rok. Ide najmä o reformu sadzieb DPH, zvýšenie korporátnej dane pre veľké podniky, zvýšenie sektorových daní v regulovaných odvetviach, či zacielenie sociálnych výdavkov na nízkopríjmových obyvateľov. Väčší objem konsolidačných opatrení zároveň kryje niektoré nové výdavky najmä v sociálnej oblasti a tiež umožňuje vytvorenie rezervy na nepredvídaný vývoj. Zvyšné konsolidačné opatrenia na horizonte plánu pre roky 2026 až 2028 budú postupne špecifikované v ďalších návrhoch rozpočtových plánov v nasledujúcich rokoch, aj v nadväznosti na aktualizáciu makro-ekonomického a rozpočtového vývoja.
V strednodobom pláne vláda predstavuje aj plánované a realizované reformy a investície naprieč kľúčovými štrukturálnymi oblasťami, ktoré prispievajú k naplneniu spoločných priorít EÚ a špecifických odporúčaní pre Slovensko. Opatrenia v oblasti spravodlivej zelenej transformácie sa sústreďujú najmä na diverzifikáciu energetických zdrojov, zvýšenie energetickej bezpečnosti a zníženie závislosti na fosílnych palivách. Ďalšie kľúčové iniciatívy zahŕňajú investície do obnoviteľných zdrojov energie, modernizácie nízkoemisnej železničnej infraštruktúry a udržateľnej dopravy. Reformy cielia aj zlepšenie prístupu k vzdelávaniu, podpory znevýhodnených skupín a riešenia energetickej chudoby. V rámci prechodu na digitálnu spoločnosť sa prijímajú opatrenia na podporu inovácií, výskumu a vývoja či zlepšenie digitálnej infraštruktúry. Medzi prioritné oblasti patrí aj modernizácia administratívy a verejnej správy. Výrazný objem obranných investícií zlepší pripravenosť ozbrojených síl.
Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Slovenskej republiky na roky 2025-2028 bol prerokovaný aj na Hospodárskej a sociálnej rade a je prezentovaný na najnovších makroekonomických a daňových prognózach odobrených nezávislou fiškálnou inštitúciou. Prvý Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028 vychádza z makroekonomických a daňových prognóz zo septembra a októbra 2024, ktoré boli schválené Výbormi pre makroekonomické a daňové prognózy. Členom oboch výborov je aj nezávislá fiškálna inštitúcia Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Materiál bol prerokovaný aj na Hospodárskej a sociálnej rade, ktorá zastrešuje vládu SR, Konfederáciu odborových zväzov (KOZ), Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ), Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Po schválení vládou SR sa Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Slovenskej republiky na roky 2025-2028 prerokuje v Národnej rade Slovenskej republiky. Európska komisia by mala poskytnúť hodnotenie strednodobého rozpočtového plánu SR do 6 týždňov od jeho prijatia.
Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán SR na roky 2025-2028 bol schválený vládou 15.10.2024.
Čo je Národný fiškálno-štrukturálny plán?
Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán SR na roky 2025-2028 je viacročný strategický dokument vlády, ktorý vznikol ako súčasť nových fiškálnych pravidiel EÚ schválených v roku 2024. Materiál prináša záväzok vlády v podobe fiškálnej stratégie, plánových reforiem a investícií na štvorročnom horizonte do roku 2028. Po schválení plánu zo strany Európskej komisie a Rady EÚ sa dokument v nasledujúcich rokoch stane určujúcim pre fiškálne a štrukturálne ciele v rámci rozpočtového procesu.