• Nezamestnanosť pol roka stagnuje na úrovni 6,1 %.
  • Po priemysle zamestnávajú najviac zahraničných pracovníkov administratívne a podporné služby, ktorých postavenie však do veľkej miery skresľuje fungovanie personálnych agentúr.
  • Viac ako štyria z desiatich cudzincov evidovaných v tomto sektore pracujú práve prostredníctvom personálnych agentúr.

Celková miera nezamestnanosti od marca stagnuje na úrovni 6,1 %. Situácia sa výraznejšie nemenila ani na regionálnej úrovni. V takmer polovici okresov zostala miera nezamestnanosti nezmenená, pričom približne rovnaký podiel okresov zaznamenal jej nárast aj pokles. Prítok nových uchádzačov o zamestnanie síce mierne prevyšoval ich odtok, celkovo však zostáva pod svojím dlhodobým priemerom. Po júlovom historickom maxime spôsobenom zatváraním viacerých závodov vlna hromadného prepúšťania rýchlo opadla. Najnovšie do evidencie pribudli prepustení zamestnanci z centier podnikových služieb. Spoločnosti IBM a AT&T v minulom mesiaci oznámili prepustenie viac než 360 pracovníkov, na úradoch práce sa však zaevidovala len približne tretina z nich. Hromadne prepustení pritom tvoria len približne 1 % všetkých nezamestnaných. Aj naďalej sa pomerne úspešne darí umiestňovať evidovaných uchádzačov na trh práce, ich počet bol najvyšší od februára 2024.

Autori

Počet zahraničných pracovníkov sa v septembri opäť zvýšil a prekročil hranicu 150-tisíc osôb. Rast naďalej ťahajú predovšetkým pracovníci z tretích krajín. Mimoriadne dynamický je najmä prílev ľudí z Vietnamu, ktorých na Slovensku pracuje takmer dvojnásobok oproti decembru 2025. Výrazne sa rozrástla aj skupina zamestnancov z Filipín, ktorá je od začiatku roka väčšia približne o dve tretiny. Filipíny sa vďaka tomu zaradili medzi osem najvýznamnejších zdrojov zahraničnej pracovnej sily a predstihli Maďarsko. Aj septembrový prírastok bol koncentrovaný najmä medzi občanmi tretích krajín, čo potvrdzuje pokračujúcu zmenu štruktúry zahraničnej zamestnanosti. Naopak, zastúpenie pracovníkov z krajín EÚ má dlhodobo klesajúci trend. Najvýraznejšie je to viditeľné v prípade Rumunska, odkiaľ na Slovensku pracuje približne o 52 % menej ľudí než na vrchole, pričom pod svojím historickým maximom naďalej zaostáva aj Maďarsko.

Cudzinci na slovenskom trhu práce nachádzajú uplatnenie najmä v priemysle, kde pracuje viac než pätina z nich. Nasledujú administratívne a podporné služby, ktorých postavenie však z veľkej časti odráža fungovanie agentúr dočasného zamestnávania. Viac ako štyria z desiatich cudzincov evidovaných v tomto sektore pracujú práve prostredníctvom personálnych agentúr, pričom ich skutočné pracovisko sa často nachádza vo výrobe, logistike či obchode. Reálny význam týchto odvetví pre zamestnávanie zahraničných pracovníkov je preto ešte väčší, než naznačujú údaje založené na odvetví zamestnávateľa. Výraznejšie zastúpenie cudzincov vidno aj v doprave a skladovaní, obchode a gastronomických službách, teda v segmentoch ekonomiky s dlhodobo pretrvávajúcim nedostatkom pracovnej sily.

Autori