2. septembra 2025/Aktuálne dianie v ekonomike, Domáca ekonomika, Flash správy, Trh práce
Mzdy šliapli na plyn
2025 | Flash info z trhu práce
- Nominálne mzdy vzrástli o 8,8 %, najviac od začiatku minulého roka.
- K zrýchleniu prispeli odmeny vo verejnom sektore, ale aj nárast minimálnej mzdy.
- V druhom kvartáli pribudlo nezamestnaných aj dochádzajúcich za prácou do zahraničia.
Rast miezd v druhom kvartáli vystrelil na 8,8 %, výrazne nad našim očakávaním. Pozitívne prekvapenie priniesol ako verejný, tak aj súkromný sektor. Dvojciferný nárast platov (nad 12 % ) vo verejnom sektore je výsledkom jednorazového bonusu 800 eur v máji spolu s vyplatením dodatočných odmien. Súkromný sektor si v druhom kvartáli pripísal silný nárast platov o 7,5 %. Zrýchlenie prebehlo naprieč všetkými sektormi. Dynamický rast miezd nad 8 % vykázal priemysel ako aj stavebníctvo. Pomerne silný rast miezd zaznamenali aj gastro sektor, hotelierstvo a poľnohospodárstvo, kde je relatívne vysoký podiel zamestnancov blízko minimálnej mzdy. Tá sa v tomto roku zvýšila najrýchlejšie od roku 2020, až o 8,8 %. Tento vývoj kopíroval dynamiky miezd v rámci krajov. Najviac si polepšili zamestnanci v Nitrianskom, Prešovskom a Košickom kraji. Na východe krajiny zároveň nájdeme najvyšší podiel ľudí zarábajúcich minimálnu mzdu. Rozdiely v priemernej mzde medzi regiónmi Slovenska ostávajú naďalej pomerne veľké – kým v Bratislavskom kraji dosiahla priemerná mzda v druhom kvartáli tohto roka až 1 960 EUR, v Prešovskom len 1 299 EUR .
Po očistení o infláciu sa mzdy zvýšili o 4,5 %, čo je najviac od polovice minulého roka. Po očistení o sezónne vplyvy bol rast reálnych miezd najvyšší od začiatku 2023 a dosiahol 2,3 %. Reálna mzda tak prekonala svoje predkrízové maximum z konca roka 2021 o vyše 1 %. Oproti svojej teoretickej hodnote spred inflačnej krízy však stále zaostáva o takmer 10 %.
Miera nezamestnanosti zostáva naďalej blízko historických miním. Počet nezamestnaných sa však medzikvartálne zvýšil najviac od konca 2020. Na trhu práce vidíme mierne signály ochladenia, ktoré odrážajú neistotu z externého prostredia pre obchodnú vojnu, ale aj rastúce náklady firiem pre konsolidačné opatrenia. Miera nezamestnanosti na Slovensku prevyšuje úroveň našich susedov vo V4, v porovnaní s Českom a Poľskom je dokonca dvojnásobná. Dôvodom je najmä vyšší podiel ľudí, ktorí sú bez práce viac ako 1 rok. Dlhodobá nezamestnanosť tak patrí k najvyšším v EÚ a jej zníženie by prinieslo ekonomike významné benefity.
Počet tzv. pendlerov, čiže ľudí, ktorí bývajú na Slovensku, ale pracujú v zahraničí je najvyšší od začiatku pandémie. V druhom kvartáli tohto roka krátkodobo pracovalo resp. dochádzalo za prácou v zahraničí až 125 tisíc ľudí. Pendleri tvoria takmer 5 % všetkých zamestnaných na Slovensku, čo je jedno z najvyšších čísel v EÚ. Pred dvadsiatimi rokmi pri vstupe Slovenska do EÚ krátkodobo pracovalo resp. dochádzalo za prácou v zahraničí menej než 90 tisíc ľudí. Po otvorení pracovných trhov v EÚ a v dôsledku vysokej nezamestnanosti na Slovensku sa počet pendlerov v rokoch 2008 a 2016 zvýšil na viac ako 160 tisíc. Naopak, pod úbytok z počtu krátkodobo pracujúcich Slovákov v zahraničí sa podpísali ekonomické krízy v rokoch 2009 a 2020. Obľúbenými destináciami sú Nemecko, Rakúsko a Česko. Slovákov v zahraničí najčastejšie nájdeme v stavebnom sektore, v hotelierstve, ale rozšírené je aj opatrovateľstvo.
