28. júla 2025/Aktuálne dianie v ekonomike, Blogy
Krok za krokom ku kontajnerom: triedenie odpadu v rómskych komunitách
Pomocou behaviorálnych intervencií pomáhame zvýšiť mieru triedenia odpadu v marginalizovaných rómskych komunitách.
Predstavte si, že žijete v rómskej osade na okraji malej obce na východnom Slovensku. Bývate v pomerne malom dome spolu s desiatimi ďalšími ľuďmi, a tak si musíte starostlivo rozdeľovať svoj životný priestor. Okolo vás stoja podobné príbytky, celé okolie je zanedbané a v blízkosti sa nachádza nelegálna skládka. Nemáte prístup k bežným službám zberu odpadu, a tak musíte smeti nosiť desiatky metrov od domu na zberné miesto, kde však chýbajú kontajnery na triedený zber. Tie sú až v centre obce, dva kilometre ďaleko. Našli by ste v sebe motiváciu triediť odpad aj v takýchto podmienkach?
Podľa správy Svetovej banky má iba štvrtina rómskych komunít na Slovensku porovnateľný prístup k prírodným zdrojom a službám odpadového hospodárstva ako majoritné obyvateľstvo. V rámci stredoeurópskeho regiónu sú rómske osady často geograficky izolované a umiestnené v blízkosti znečistených lokalít. To zhoršuje environmentálne riziká a obmedzuje účasť na systémoch odpadového hospodárstva vrátane triedenia odpadu. Zároveň, podľa správy Slovenskej akadémie vied, pre zlepšenie životných podmienok marginalizovaných Rómov nestačí iba zabezpečiť rovnaké príležitosti v prístupe k primeranej práci. Dôležité je takisto zlepšovať podmienky bývania a zabezpečiť štandardný systém nakladania s odpadom v lokalitách, v ktorých žijú.
Svetová banka preto v rámci svojej iniciatívy „Slovakia Catching Up Regions“ (CuRI) pomohla trom najmenej rozvinutým regiónom Slovenska – Prešov, Banská Bystrica a Košice – aj v oblasti odpadového hospodárstva. Naše oddelenie behaviorálnych a experimentálnych analýz sa zapojilo do tvorby behaviorálnej intervencie zameranej na zvýšenie miery triedenia odpadu, podobne ako v prípade záškoláctva, tentoraz v obci Krivany. Nachádza sa v nej rómska osada s 15 domami a asi 200 obyvateľmi.
Aké bariéry boli identifikované?
Pomocou kvalitatívnych metód sa podarilo zistiť, že k problému s triedením odpadu prispievajú najmä logistické prekážky. Ako najvýznamnejšie boli identifikované vzdialenosť recyklačných zariadení a chýbajúce služby triedeného zberu odpadu v rómskej osade. Okrem toho bolo možné pozorovať aj prevládajúce spoločenské normy spojené s netriedením odpadu. Taktiež v osade absentujú viditeľné vzory, ktoré by členov komunity k triedeniu motivovali, čo sťažuje zavádzanie udržateľných postupov nakladania s odpadom. Zo zistení tiež vyplynulo, že väčšina obyvateľov pozná pojem triedenie odpadu a uvedomuje si jeho všeobecné výhody, aj keď ich nie vždy vedia konkrétne pomenovať. Vyjadrenia respondentov boli napríklad nasledovné:
„Myslím si, že triedenie odpadu je dobrá vec, ale neviem prečo.“
„Je dôležité triediť odpad, pretože je to takto lepšie.“
Niektorí z respondentov dokázali identifikovať aj konkrétne recyklovateľné materiály, ako sú plastové fľaše a sklo. Tieto znalosti boli však iba obmedzené a neuplatňované v každodenných postupoch nakladania s odpadom.
Čo konkrétne sa uskutočnilo?
Svetová banka spolu s obcou najprv zariadila v osade potrebnú infraštruktúru v podobe kontajnerov a vriec na plastový odpad a následne boli uskutočnené behaviorálne intervencie. Tie boli zamerané na triedenie plastového odpadu a pozostávali z dohľadu MOPS (členovia miestnych občianskych a preventívnych služieb) pri jeho zbere a jednodňového seminára o nakladaní s odpadom.
Ako to dopadlo?
Po poskytnutí kontajnerov a vriec začala väčšina domácností čiastočne triediť plastový odpad. Triedenie však bolo ovplyvnené prítomnosťou MOPS, ktorí ho monitorovali a pripomínali jeho dôležitosť obyvateľom. Zmena v správaní bola teda podmienená dohľadom autorít a nebola dôsledkom zmien v postojoch, čo nemusí byť udržateľné z dlhodobého hľadiska. Naopak, po seminári sa síce zlepšili postoje obyvateľov k nakladaniu s odpadom, ale neboli pozorované pretrvávajúce zmeny v ich správaní.
Čo si z toho vieme odniesť?
Obe testované intervencie majú potenciál zlepšiť nakladanie s odpadom v marginalizovaných rómskych komunitách, sami osebe však nemusia byť dostatočné. Svetová banka preto odporúča realizovať vzdelávacie kampane v spolupráci s významnými členmi rómskej komunity a využiť tak pozitívne aspekty oboch týchto prístupov. Je zároveň potrebné skombinovať ich s ďalšími stimulmi či opatreniami. Nevyhnutné sú najmä dlhodobé intervencie zamerané na systémové prekážky, ako je napríklad neexistujúca infraštruktúra na triedenie odpadu v marginalizovaných rómskych komunitách.
