16. októbra 2023/Aktuálne dianie v ekonomike, Blogy
Držíme krok s dobou
Jednoduché zmeny založené na behaviorálnych poznatkoch sú prínosné pre celú spoločnosť
Ešte donedávna bola pri nákupe leteniek niektorých leteckých spoločností predvolená možnosť priplatiť si doplnkové poistenie za takmer 20 eur. Veľká časť klientov si to však nevšimla a toto poistenie si zakúpila, aj keď o neho v skutočnosti nemala záujem. Na základe tohto poznania sa úpravou legislatívy, ktorá obmedzila predvolené nastavenie doplnkových služieb, európskym zákazníkom ročne ušetrilo až 1,4 miliardy eur.
Toto úspešné opatrenie nám ukazuje, ako môžu byť jednoduché zmeny na základe behaviorálnych poznatkov prínosné pre celú spoločnosť[1]. To je hlavný dôvod, prečo sme uskutočnili medzinárodný workshop zameraný na využívanie takýchto poznatkov vo verejných politikách, ktorý sa v júni konal v Bratislave. V aktuálnom blogu sa dočítate aj o ďalších zaujímavých projektoch, súčasnom stave behaviorálneho výskumu, ale tiež o tom, že na Slovensku držíme krok s dobou aj vďaka nášmu Oddeleniu behaviorálnych a experimentálnych analýz (OBEA).
„Najväčšou silou behaviorálnych prístupov vo verejných politikách je ich prepojenie s dôkazmi.“
Touto myšlienkou na bratislavskom workshope začal Michael Sanders z londýnskej King‘s College, ktorý poukázal na dôležitosť testovania behaviorálnych poznatkov pomocou experimentálnych metód. Ako príklad uviedol svoj projekt so stredoškolákmi, ktorý mal motivovať šikovných študentov s horším sociálnym zázemím k prihláške na univerzitu. Pomocou behaviorálneho experimentu totiž ukázal, že najväčší efekt na počet podaných prihlášok má posielanie listov od osobnostných vzorov do škôl aj domácností vybraných študentov.
Zeina Afif zo Svetovej banky následne predstavila behaviorálne tímy po celom svete. Od roku 2010, kedy vznikol britský Behavioural Insights Team (BIT), pribudlo do rodiny behaviorálnych tímov vyše 200 ďalších. Zaujímavosťou je pritom ich rôznorodosť. Fungujú v rôznych krajinách na národnej aj lokálnej úrovni a tiež v medzinárodných organizáciách. Môžu byť centralizované, decentralizované alebo pôsobiť ako sieť medzi verejnými inštitúciami.
Thomas Dirkmaat a Job Harms napríklad predstavili, ako sú behaviorálne poznatky implementované v Holandsku. Ich model fungovania je založený na spolupráci samostatných tímov, ktoré fungujú na jednotlivých ministerstvách. Naopak v Estónsku, ktoré reprezentovala Helelyn Tammsaar, existuje centralizovaná jednotka špecializovanú na prácu v teréne. Tento prístup spočíva v detailných rozhovoroch s ľuďmi, na ktorých je predmetné opatrenie cielené. Účelom je získať lepší náhľad do problematiky práve od ľudí, ktorých správanie je potrebné zmeniť.
Vzhľadom na silné analytické zázemie vo verejnej správe sme sa na Slovensku takisto rozhodli vydať centralizovanou cestou. Centralizovaná jednotka môže totiž efektívne spolupracovať s analytikmi na rôznych ministerstvách, čím sa spojí behaviorálna expertíza s tou sektorovou, a zároveň sa ušetria verejné prostriedky. Guillermo Cruces z britskej University of Nottingham nám potvrdil, že takáto jednotka je pre Slovensko vhodnou alternatívou. Odporučil nám pokračovať v spolupráci s inými rezortmi a akademickým sektorom, ale tiež s miestnymi samosprávami a zahraničnými odborníkmi. Zdôraznil potrebu pracovať na projektoch s významným spoločenským vplyvom a spomenul množstvo výhod spojených s využívaním behaviorálnych poznatkov pri tvorbe verejných politík.
„Nákladovo efektívne behaviorálne opatrenia maximalizujú efekt verejných politík s minimálnymi finančnými nákladmi a bez obmedzenia slobody voľby.“
Behaviorálne opatrenia nie sú univerzálnou odpoveďou na každý problém a nefungujú na každého rovnako, ale práve vďaka experimentálnym metódam je možné ich vopred otestovať a overiť tak ich efektívnosť. Veľkou výzvou však ostáva ich praktická implementácia, keďže množstvo úspešných opatrení sa z praktických dôvodov nemusí zaviesť celoplošne. Je preto dôležité, aby sme sa pri testovaní behaviorálnych opatrení pozerali aj na ich aplikáciu v praxi, na čo dávame v našom tíme veľký dôraz. Príkladom je pravidelné zasielanie listov slovenským daňovníkom, ktorí v minulom roku predali aspoň jednu nehnuteľnosť, s upozornením na skutočnosť, že im mohla vzniknúť daňová povinnosť, o ktorej nemuseli vedieť. Toto opatrenie vychádza z úspešného experimentu, ktorí sme zrealizovali v spolupráci s Finančným riaditeľstvom SR.
Aj ďalší účastníci predstavili svoje projekty v oblasti výberu daní. Carlos Scartascini z Inter-American Development Bank, ktorá pracuje prevažne na projektoch v Latinskej Amerike, napríklad zistil, že na postrčenie jednotlivcov k splateniu daňového dlhu najlepšie fungujú osobné návštevy dlžníkov pracovníkmi finančnej správy. Po osobnej návšteve totiž dlžnú čiastku uhradilo až 89 % daňovníkov, zatiaľ čo po zaslaní listu iba 8 %. Erich Kirchler z University of Vienna zase prezentoval experiment zameraný na súvislosť medzi načasovaním auditov a dodržiavaním daňových predpisov. Tento laboratórny experiment odhalil, že ak sa s auditmi začne okamžite, úroveň dodržiavania predpisov ostane vysoko aj po ukončení ich vykonávania. Naopak, ak sa s nimi začne príliš neskoro, úroveň dodržiavania predpisov bude nižšia a nezlepší ju ani následné zavedenie auditov. Svoje poznatky z oblasti výberu daní zhrnul do nasledujúceho tvrdenia:
„Piliere spolupráce medzi daňovníkmi a štátom sú dôvera v autority a moc autorít.“
Toto tvrdenie podporil takisto Lubomír Cingl z Českej Republiky. Aj keď naši susedia zatiaľ nemajú vlastnú behaviorálnu jednotku, uskutočnilo sa tam už viacero behaviorálnych experimentov. Ako príklad môžeme uviesť projekt zameraný na zlepšenie výberu koncesionárskych poplatkov, ktorý ukázal, že najlepšie funguje zjednodušenie komunikácie spojené s hrozbou negatívnymi dôsledkami. Takáto formulácia totiž u adresátov zdôrazňuje moc autorít.
Nadja Dwenger z University of Hohenheim naopak poukázala na vnútornú motiváciu platiť dane. Štandardný model dodržiavania daňových predpisov totiž počíta s pravdepodobnosťou odhalenia a následnými nákladmi pre daňovníka spojenými s vymáhaním. Z tohto dôvodu predpokladáme, že odstrašenie by malo daňovníkov postrčiť k plateniu. Ak však v danom systéme neexistuje možnosť vymáhania, prečo by ľudia mali platiť dane? Pri projekte zameranom na cirkevnú daň v Nemecku, ktorá nie je nijakým spôsobom vymáhaná, sa napriek tomu podarilo preukázať, že ju v plnej alebo dokonca nadmernej výške platí až 20 % daňovníkov. To naznačuje, že niektorí ľudia sú vnútorne motivovaní platiť dane, pretože to považujú za správne alebo cítia povinnosť ich platiť.
Ďalšie informácie o bratislavskom workshope spolu s vybranými prezentáciami nájdete tu. Ak Vás zaujíma práca nášho oddelenia, môžete si o nej prečítať v našom blogu alebo v našich výstupoch.
Ilustračný obrázok: Free Stock photos by Vecteezy