Výška novopriznaného starobného dôchodku sa určuje ako násobok tzv. priemerného osobného mzdového bodu (POMB), ktorého hodnota odráža výšku vymeriavacieho základu (mzdy) žiadateľa o dôchodok, obdobia dôchodkového poistenia (ODP) a tzv. aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá zabezpečuje rast priznaných dôchodkov na úrovni 95 % rastu nominálnej priemernej mzdy. Takto vypočítaná suma sa následne zvýši o percento, ktorým boli valorizované[16] dôchodky v januári daného roku a mimoriadne počas roku ($dCPI$), tzv. prvá valorizácia. V prípade, že ide o predčasný starobný dôchodok, dochádza ešte k jeho kráteniu[17] v závislosti od toho, koľko žiadateľovi zostáva do dovŕšenia dôchodkového veku (krátenie).

Ako dochádza k dvojitému zohľadneniu inflácie

Do výpočtu novopriznaného dôchodku vstupujú rasty dvoch nominálnych veličín, ktoré vychádzajú z podobných období predošlého roku:

• Aktuálna dôchodková hodnota sa každoročne upravuje o medziročný rast priemernej nominálnej mzdy za tretí štvrťrok predchádzajúceho roku ($NM_{t-1}^{3Q}$), pričom od roku 2023 sa zohľadňuje 95 % tohoto rastu.

• Prvá valorizácia vychádza z rastu cenovej hladiny za domácnosti dôchodcov v prvých troch štvrťrokoch predošlého roku ($dCPI$).

Pri stanovovaní ADH a prvej valorizácie sa tak sledované obdobia do značnej miery prekrývajú. V štandardnom makroekonomickom období, v ktorom nedochádza  napríklad k inflačným šokom, zabezpečuje samotný rast ADH postupné zvyšovanie priznaných dôchodkov v nominálnom aj reálnom vyjadrení, keďže nominálny rast miezd v sebe implicitne zahŕňa tak inflačnú zložku, ako aj reálny rast miezd. Prvá valorizácia dodatočne zvyšuje úroveň novopriznaných dôchodkov. V období stabilnej inflácie ide o zvýšenie (napr. o 2 %), ktoré nevedie k výrazným výkyvom v priznaných dôchodkoch v čase. Pri výraznom náraste cenovej hladiny však zohľadňovanie dynamiky dvoch nominálnych veličín súčasne pôsobí nežiaduco, najmä z dôvodu premietnutia medziročnej zmeny v dôchodcovskej inflácii[18] (nie výšky inflácie) do dynamiky novopriznaných dôchodkov cez prvú valorizáciu.  To vedie k  neodôvodnenému výraznému reálnemu rastu priznaných dôchodkov len v jednom či dvoch rokoch. To vo výsledku posilňuje motivácie pre odchod do predčasného dôchodku.

Čo rozhoduje o výhodnosti predčasného starobného dôchodku

Pri rozhodovaní o skoršom odchode do dôchodku je dôležité porovnať výšku predčasného dôchodku (PSD) a dôchodku priznaného pri dovŕšení dôchodkového veku (SD) v rovnakom čase (napr. pri priznaní SD). Dôvodom je, aby porovnanie vyjadrilo trvalý rozdiel medzi dôchodkami, teda aby sa zohľadnili aj valorizácie predčasného dôchodku do momentu priznania starobného dôchodku. S istou mierou zjednodušenia[19] stačí potencionálnemu žiadateľovi zvažujúcemu odchod do dôchodku rok pred dovŕšením dôchodkového veku porovnať len dva parametre. V prípade, ak je prvá valorizácia ($dCPI_{t-1}$) vyššia ako očakávaná hodnota rastu miezd v treťom kvartáli ($d NM_{t}^{3Q}$) bude predčasný odchod do dôchodku finančne výhodnejší.

V nasledujúcom odvodení vychádzajú výšky oboch dôchodkov zo vzorca (1) a predpokladá sa dovŕšenie dôchodkového veku rok po priznaní predčasného dôchodku. Hodnota predčasného dôchodku je preto zvýšená o nasledujúcu valorizáciu ($dCPI_{t-1}$), aby sa zabezpečila porovnateľnosť dôchodkov v rovnakom čase (t+1):

Porovnanie rovníc (5) a (6) zjednodušíme predpokladom, že ODP a POMB zostanú rovnaké[20] a abstrahujeme od miery krátenia, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že predčasný dôchodca bude v priemere poberať dôchodok dlhšie:

Z rovnice (8) teda vyplýva, že ak hodnota prvej valorizácie vychádzajúca z minuloročnej inflácie ($dCPI_{t-1}$) je vyššia ako 95 % rastu miezd v treťom kvartáli tohto roku ($\Delta NM_t^{3Q}\cdot 0.95$), je z finančného hľadiska výhodnejšie odísť do predčasného dôchodku. Uvedené zjednodušené pravidlo porovnania dvoch veličin abstrahuje od nárokov z dodatočne odpracovaných mesiacov alebo krátenia predčasného dôchodku. Oba tieto parametre však zohľadňujú reálne odlišnosti v nárokoch ako dlhšie obdobie prispievania alebo kratšie poberanie dôchodku a nemajú tak podobný arbitrárny charakter ako inflačná prémia.

Inflačnú prémiu vidieť v rokoch 2023 a 2024. V roku 2023 prvá valorizácia ($dCPI_{t-1}$) na úrovni 11,8 % predbehla 7,8 %-ný rast ADH ($\Delta NM_t^{3Q}\cdot 0.95$). Ešte výraznejšie zvýhodnenie z inflačnej prémie vzniklo v roku 2024 (Graf 21). Tí, ktorí si stihli požiadať o predčasný dôchodok v roku 2024 mali o 8,5 % vyšší dôchodok, než keby s priznaním čakali do roku 2025 (bez zohľadnenia krátenia predčasných dôchodkov a dodatočného odpracovnané obdobia). Pri súčasných predpokladoch v nasledujúcom období vznik výraznejšej inflačnej prémie neočakávame. Zároveň však platí, že legislatívne spomalenie rastu ADH na 95 % priemernej mzdy od roku 2023 a relatívne pomalší rast reálnej mzdy v nasledujúcich troch rokoch znižujú penalizáciu predčasných dôchodkov v porovnaní s predošlým obdobím (2018 – 2022) a riziko vzniku inflačnej prémie v budúcnosti je preto vyššie ako bývalo v minulosti (Graf 21, červená čiarkovaná čiara).

Graf 21: “Výhodnosť“ predčasného dôchodku, tzv. inflačná prémia (v %)