Bez vetra sa ani lístok nepohne
Napriek rekordne nízkej nezamestnanosti, fluktuácia na slovenskom trhu práce v minulom roku atakovala historické minimá. Väčšina Slovákov tak preferuje zotrvanie na svojom aktuálnom pracovnom mieste a prípadné zmeny zamestnania sa zväčša odohrávajú v rámci rovnakého sektora. Nízka fluktuácia a štruktúrna mobilita však radia slovenský trh práce k najrigidnejším v EÚ. Slováci tak často zotrvávajú v povolaniach s nižšou efektivitou a pridanou hodnotou, čo sa vo výsledku odráža na nižších mzdách a slabšom ekonomickom raste.
Fluktuácia na trhu práce bola v uplynulom roku najnižšia za posledných 15 rokov. Najvyššiu fluktuáciu zamestnancov zažil trh práce v dobrých ekonomických časoch pred pandémiou. Nedostatok ponuky práce pri miere nezamestnanosti blízko historických miním motivuje zamestnávateľov lákať zamestnancov od konkurencie. Zároveň, aj zamestnanci sú odvážnejší meniť prácu skôr v čase expanzie než v čase recesie. Korona kríza spolu s energetickou krízou, ktorá priniesla dvojcifernú infláciu a zvýšila neistotu, znížila mieru fluktuácie až trojnásobne.
Väčšina zamestnancov pri zmene práce zostáva v sektore. Najmenej stabilnú pracovnú silu majú zamestnávatelia v priemysle a vysoko-kvalifikovaných službách. Najviac lojálnych ľudí voči svojmu zamestnávateľovi je vo verejnom sektore a v poľnohospodárstve. Do odvetví s najčastejšie odchádzajúcimi zamestnancami patril v uplynulom roku priemysel. Novú prácu v priemysle si v tomto období nachádzali najmä ľudia zo stavebníctva a poľnohospodárstva. Naopak, zamestnanci v najväčšej miere pri zmene práce odchádzali z vysoko-kvalifikovaných služieb a poľnohospodárstva.
Slováci v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ neradi menia zamestnania. Fluktuácia na trhu práce je u nás dokonca až viac než päťkrát nižšia ako v Holandsku, či Fínsku a Dánsku. Trh práce v týchto krajinách sa vyznačuje vysokou flexibilitou a dynamikou, zatiaľ čo nové členské štáty EÚ sa nachádzajú na opačnom konci rebríčka. Avšak aj v porovnaní s Poľskom či Maďarskom je fluktuácia u nás o polovicu nižšia. Podobne ako vo fluktuácii, aj v štrukturálnej mobilite, resp. pravdepodobnosti zmeny pracovného statusu sme na chvoste v EÚ. Nezamestnaný človek má na Slovensku o takmer polovicu nižšiu pravdepodobnosť, že sa do roka zamestná, než nezamestnaný Európan. Zamestnať neaktívnych je na Slovensku dokonca štyrikrát menej pravdepodobné ako vo zvyšku EÚ. Aj v porovnaní s priemerom zvyšných krajín V4 je mobilita na našom trhu práce o približne 40 % nižšia (viac aj v Monitor 29/2024).
Slovensko má podobne ako zvyšok bývalých socialistických republík rigidný a málo dynamický trh práce. Neflexibilita trhu práce spôsobuje neefektívne využívanie pracovných síl, keď menej produktívne firmy prežívajú vďaka nízkym mzdám, zatiaľ čo efektívnejšie odvetvia trpia nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Táto situácia brzdí ekonomický rast, zvyšovanie produktivity a rast miezd. Zvýšenie tokov na trhu práce je možné aj prostredníctvom nižšej regulácie trhu práce a podpory flexibilnejších foriem zamestnávania či celoživotného vzdelávania. Nízku flexibilitu a dynamiku pravdepodobne ovplyvňuje aj nedostatočná ponuka dostupného bývania v ekonomicky najaktívnejších regiónoch, čo nie je motivujúce pre sťahovanie sa zamestnancov za prácou a vyššími mzdami. Politiky zamerané na zvýšenie dostupnosti bývania preto taktiež môžu napomôcť zvýšeniu produktivity práce na Slovensku.
