29. septembra 2023/Komentáre, Publikácie
Správne načasovanie rozhoduje: ako efektívne bojovať proti dezinformáciám?
Laboratórny experiment ukázal, že vyvracanie dezinformácií môže pri vhodnom načasovaní znížiť vieru v klamlivé tvrdenia až o 36 %.
Šírenie dezinformácií účelovo manipuluje verejnú mienku a predstavuje významný problém pre celú spoločnosť. Množstvo dezinformácií sa objavuje aj v kontexte vojny Ruska proti Ukrajine a spôsobuje nielen pokles dôvery voči Ukrajine, ale takisto voči verejným inštitúciám a zahraničnej politike Slovenska. Aj z týchto dôvodov je nutné proti dezinformáciám o vojne efektívne zakročiť. V rámci nášho Oddelenia behaviorálnych a experimentálnych analýz sme sa preto v súlade s cieľmi Programového vyhlásenia vlády rozhodli uskutočniť laboratórny experiment a identifikovať najúčinnejší spôsob, ako znížiť vieru v niektoré z týchto klamlivých tvrdení. Zníženie viery v dezinformácie totiž môže mať vplyv aj na obmedzenie ich šírenia v spoločnosti. Náš experiment prebehol v spolupráci s Ekonomickou univerzitou v Bratislave a so Slovenskou akadémiou vied a jeho výsledky sme overili aj na reprezentatívnej vzorke populácie. Testovali sme efektívnosť klasického vyvracania po vystavení dezinformáciám a preventívneho vyvracania pred ich vystavením. Podarilo sa nám ukázať, že vyvracanie dezinformácií môže pri vhodnom načasovaní znížiť vieru v klamlivé tvrdenia až o 36 %, pričom metóda klasického vyvracania bola úspešnejšia ako metóda preventívneho vyvracania.
Šírenie dezinformácií predstavuje významný problém v mnohých spoločenských oblastiach. Môže ísť o zdravotníctvo, klimatickú zmenu alebo dokonca ohrozenie dôvery občanov voči demokratickým inštitúciám. V súčasnosti je možné tento problém pozorovať hlavne v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Časť tejto vojny dokonca priamo prebieha v online prostredí a dostala preto aj označenie #LikeWar (Singer, 2022).
Európska únia takisto hovorí o propagandistickej vojne a prichádza s vlastnými nástrojmi na boj proti tejto hrozbe, napríklad v podobe anti-dezinformačného kódex (Jourová & Breton, 2022). Už chvíľu po začiatku vojny prebiehala dezinformačná kampaň na Twitteri pomocou hashtagov #IStandWithRussia a #IStandWithPutin, ktorá sa šírila hlavne vďaka falošným profilom založených v deň invázie Ruska na Ukrajinu (Miller et al., 2022). Ďalším takýmto príkladom je konšpiračná teória o biolaboratóriách na Ukrajine sponzorovaných Spojenými štátmi americkými, ktorá sa šírila v online priestore (Whelan-Schamy & Graham, 2022).
Tieto snahy predstavujú spôsob, ako ruská vláda a s ňou spriaznené subjekty používajú dezinformácie ako zbraň voči svojim nepriateľom. Ich cieľom je pritom odvrátenie pozornosti a zmätenie a rozvrátenie protivníkov, čo má významný vplyv na priebeh konfliktu (OECD, 2022). Aj z týchto dôvodov je dôležité hľadať spôsoby, ako vieru v tieto dezinformácie oslabovať. Dezinformácie o vojne Ruska proti Ukrajine navyše oslabujú nielen dôveru voči Ukrajine, ale aj dôveru v našu zahraničnú politiku a vzťahy s našimi kľúčovými spojencami.
Existuje pritom viacero spôsobov ako bojovať proti šíreniu dezinformácií. Pravdepodobne najrozšírenejšou metódou je ich klasické vyvracanie (debunk), aj keď v súčasnej dobe sa čoraz častejšie začína používať aj takzvané preventívne vyvracanie (prebunk). Ako súčasť nášho experimentu sme sa preto rozhodli otestovať obidve tieto metódy a porovnať ich vplyv na vieru vo vybrané dezinformácie o vojne Ruska proti Ukrajine.
BOX 1: Metódy boja proti dezinformáciám
Debunking alebo klasické vyvracanie
Podľa mnohých autorov je prítomnosť nepravdivých informácií a ich automatické prijímanie hlavne odrazom nedostatočných vedomostí jednotlivcov a ich nedostatočne rozvinutého kritického myslenia. Metóda ich vyvracania je preto založená primárne na poznatkoch o komplexných kognitívnych a percepčných procesoch človeka. Pri vyvracaní dezinformácií tak nejde primárne o to, čo si ľudia myslia, ale naopak o to, ako myslia. Základnou úlohou tejto metódy je odhaľovať dezinformácie, falošné správy a ich rôzne formy ako sú hoaxy alebo konšpiračné teórie (Kvetanová et al., 2020). Ide teda o vyvracanie už publikovaných a šíriacich sa dezinformácií. Do tejto kategórie spadá aj veľmi rozšírená metóda kontrolovania faktov (fact-checking).
Prebunking alebo preventívne vyvracanie
Viacero uznávaných psychológov poukazuje na nedostatky klasického vyvracania, napríklad že oprava nesprávneho vnímania (v tomto prípade viery v dezinformácie) nezruší spomienku ľudí na toto vnímanie alebo informáciu.[2] Môže byť preto užitočné preskúmať, ako sa dá zabrániť tomu, aby ľudia dezinformáciám vôbec uverili. Súhrnný termín pre takéto prístupy je práve preventívne vyvracanie. Jednou z konkrétnych metód, ktoré v súčasnosti získavajú na popularite, je takzvaná Teória očkovania. Tá predpokladá, že ľudia si môžu vytvoriť psychologickú odolnosť voči budúcim pokusom o manipuláciu, ak budú preventívne vystavení oslabenej dávke dezinformácie, podobne ako v prípade klasického očkovania (Roozenbeek & Van der Linden, 2022). Intervencia v našom experimente bola čiastočne založená na tejto teórii, keďže dezinformácie boli podávané v mierne oslabenej forme ešte predtým, ako sme sa účastníkov opýtali, do akej miery daným informáciám veria. Náš prístup však nebol striktne v súlade s metodikou očkovania, pri ktorom sa vyžadujú výraznejšie oslabené dezinformácie.
Experimentálne porovnanie oboch metód
V tejto súvislosti bol už uskutočnený úspešný experiment, ktorý porovnával účinnosť klasického a preventívneho vyvracania. Podľa autorov totiž neexistuje veľké množstvo výskumu, kde by sa tieto dve metódy skúmali súčasne, a preto sa rozhodli uskutočniť vlastný experiment, ktorý by ich efektívnosť porovnal. Uskutočnili ho v kontexte nepravdivých informácií, a teda nie priamo dezinformácií, o spravodlivom obchode (fair trade). Podarilo sa im pritom ukázať, že obidve použité metódy, a teda aj klasické aj preventívne vyvracanie, vo všeobecnosti znížili úroveň spoliehania sa na nepravdivé informácie (Tay et al., 2022).
Návrh behaviorálneho experimentu
Cieľom nášho výskumu bolo zmerať vieru vo vybrané dezinformácie o vojne Ruska proti Ukrajine a porovnať efektívnosť ich klasického a preventívneho vyvracania.[3] Bolo teda skúmané, či funguje vyvracanie ešte predtým, ako sú jednotlivci vystavení dezinformáciám, alebo až potom. Dezinformácie boli zároveň zasadené medzi pravdivé a nepravdivé informácie a mohli sme tak porovnať priemernú vieru v jednotlivé skupiny tvrdení. Rozdiel medzi dezinformáciami a nepravdivými informáciami spočíval v tom, že dezinformácie sú na rozdiel od nepravdivých informácií tvorené a šírené so zámerom niekomu ublížiť. Okrem toho sme sa pozreli na to, či je v tomto prípade prítomný efekt rozlievania, a teda či vyvracanie dezinformácií ovplyvnilo aj vieru v pravdivé a nepravdivé tvrdenia o vojne. To všetko bolo uskutočnené prostredníctvom laboratórneho experimentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ktorého sa zúčastnilo 242 študentov tretieho a štvrtého ročníka. Tento experiment prebehol v dvoch etapách v letnom a zimnom semestri akademického roka 2022/2023. Študenti boli pritom rozdelení na skupinu s klasickým vyvracaním, na skupinu s preventívnym vyvracaním a im príslušné kontrolné skupiny bez akejkoľvek intervencie. Takéto rozdelenie bolo nevyhnutné pre porovnanie efektu jednotlivých intervencií.
Samotný experiment pozostával z dvoch sedení s dvojtýždňovým odstupom, počas ktorých mali študenti vyjadriť svoj postoj k rôznym tvrdeniam o vojne Ruska proti Ukrajine. Pravdivé a nepravdivé informácie boli počas obidvoch sedení úplne rovnaké. Dezinformácie boli však počas prvého sedenia prezentované iba polovici účastníkov, zatiaľ čo počas druhého sedenia na ne odpovedali všetci účastníci. Za vystavenie dezinformáciám sme pritom považovali vyjadrenie názoru účastníkov na prezentované tvrdenia. Skúmaná intervencia bola vybraným účastníkom predostretá na konci prvého sedenia a pozostávala zo súvislého textu, v ktorom boli dezinformácie prezentované v oslabenej forme s uvedením zdroja a argumentov, prečo dané tvrdenia nie sú pravdivé. Testovali sme tak časovanie rovnakej intervencie pred a po vystavení dezinformáciám s cieľom porovnať účinnosť ich preventívneho a klasického vyvracania. Experimentálny dizajn sa nachádza v Tabuľke 1.
Tabuľka 1: Experimentálny dizajn
Zdroj: IFP
Náš experiment sme následne zreplikovali na reprezentatívnej vzorke populácie prostredníctvom online dotazníka, ktorý celkovo vyplnilo 929 respondentov. Tento výskum však pozostával iba z jedného sedenia a jednotlivé tvrdenia o vojne boli preto respondentom prezentované na začiatku a na konci dotazníka. Časovanie intervencie bolo teda v kontraste s laboratórnym experimentom, v ktorom bol medzi intervenciou a testovaním dvojtýždňový odstup. Sledovali sme pritom dva hlavné ciele. Po prvé, potvrdiť naše výsledky z laboratória získané na študentoch aj na reprezentatívnej vzorke populácie. Po druhé otestovať časovanie klasického a preventívneho vyvracania v kontexte času, ktorý uplynie pred a po vystavení dezinformáciám.
BOX 2: Doplňujúce informácie k návrhu
Skupina s klasickým vyvracaním (Debunk) a príslušná kontrolná skupina (Control 2) dostali na úvod prvého sedenia dvadsať tvrdení o vojne Ruska proti Ukrajine. Z toho bolo desať pravdivých informácií, päť nepravdivých informácií a päť dezinformácií. Skupina s preventívnym vyvracaním (Prebunk) a príslušná kontrolná skupina (Control 1) dostali iba desať pravdivých a päť nepravdivých informácií. Pri každom z prezentovaných tvrdení mali účastníci percentuálne vyjadriť, do akej miery ich považujú za pravdivé. Rozdiel medzi dezinformáciami a nepravdivými informáciami spočíval v tom, že dezinformácie sú na rozdiel od nepravdivých informácií tvorené a šírené so zámerom niekomu ublížiť. Dezinformácie preto môžeme označovať ako klamlivé informácie a v ďalšom texte budeme tieto pojmy používať ako synonymá.
Pravdivé informácie boli získané zo spravodajských portálov, pričom časť z nich bola iba preformulovaná a použitá ako nepravdivé informácie. Dezinformácie sme našli pomocou internetového vyhľadávania, buď na klasických dezinformačných kanáloch, alebo prostredníctvom takzvaných stránok kontrolovania faktov. Pri všetkých prezentovaných tvrdeniach sme hľadali menej známe informácie, aby sme tak znížili riziko, že sa s nimi účastníci už stretli.
Skupina s klasickým vyvracaním (Debunk) dostala následne text, ktorý odhalil nepravdivosť piatich dezinformácií, na ktoré sme sa ich pýtali. Skupina s preventívnym vyvracaním (Prebunk) dostala takmer rovnaký text, ktorý bol však preformulovaný takým spôsobom, aby ich varoval pred piatimi dezinformáciami, na ktoré sme sa ich ešte nepýtali. V podstate sme sa tak zamerali na varovanie pred týmito dezinformáciami. Oslabenie dezinformácií spočívalo hlavne v uvedení zdroja týchto tvrdení a použití protiargumentov, prečo tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Obidve kontrolné skupiny dostali neutrálny text o vojne.
Počas druhého sedenia, ktoré sa uskutočnilo o dva týždne neskôr, dostali všetci účastníci všetkých dvadsať tvrdení o vojne a opäť mali percentuálne vyjadriť, do akej miery ich považujú za pravdivé. Mali tiež indikovať, či sa už s vybranými dezinformáciami stretli mimo nášho experimentu, aby sme vedeli lepšie rozlíšiť medzi ich preventívnym a klasickým vyvracaním. Účastníci okrem toho vyplnili krátky demografický dotazník a opýtali sme sa tiež niekoľko otázok na ich postoje k vojne, keďže sme predpokladali, že tieto postoje môžu čiastočne vysvetliť ich vieru v dezinformácie.
Tento experiment sme následne zreplikovali na reprezentatívnej vzorke populácie prostredníctvom online dotazníka. V tomto prípade prebehol celý experiment počas jedného sedenia, ktoré trvalo približne hodinu a obsahovalo aj iné otázky zamerané na životné postoje a spoločenské názory respondentov. Na začiatku sedenia mali skupina s klasickým vyvracaním (Debunk) a príslušná kontrolná skupina (Control 2) vyjadriť svoj postoj k celej sade tvrdení o vojne na Ukrajine, zatiaľ čo skupina s preventívnym vyvracaním (Prebunk) a príslušná kontrolná skupina (Control 1) boli vystavení iba desiatim pravdivým a piatim nepravdivým informáciám. Približne v polovici tohto sedenia dostali skupina s klasickým vyvracaním (Debunk) a skupina s preventívnym vyvracaním (Prebunk) intervenčný text, ktorý odhalil nepravdivosť vybraných dezinformácií alebo pred nimi respondentov varoval, zatiaľ čo obidve kontrolné skupiny dostali neutrálny text o vojne. Na konci sedenia mali všetci respondenti vyjadriť svoju vieru vo všetkých dvadsať tvrdení o vojne na Ukrajine.
Vyhodnotenie výsledkov experimentu
Odpovede z prvého sedenia nám naznačujú, že účastníci v priemere dôverujú viac pravdivým ako nepravdivým informáciám a viac nepravdivým ako klamlivým informáciám. Z toho vyplýva, že na agregátnej úrovni dokázali rozlíšiť medzi pravdivými a nepravdivými tvrdeniami a tiež dokázali identifikovať dezinformácie, ktoré sa často pokúšajú vyvolať negatívnu emočnú reakciu u adresáta (Paschen, 2020), čo môže pôsobiť podozrivo (McHaney & George, 2021). Zaujímavá je aj pomerne nízka miera celkovej dôvery vo vybrané tvrdenia o vojne, čo môže súvisieť s faktom, že ľudia viac nedôverujú neovereným zdrojom informácií ako dôverujú tým overeným (Altay, 2022). Výsledky prvého sedenia ilustruje Graf 1.
Graf 1: Viera vo vybrané tvrdenia pri prvom sedení (%)
Zdroj: IFP
Odpovede z druhého sedenia nám ukazujú, že klasické vyvracanie malo významný vplyv na vieru vo vybrané dezinformácie, ktorá bola oproti kontrolnej skupine agregátne nižšia o 13 p.b, čo v prepočte predstavuje pokles až o 36 %. Tento výsledok bol navyše konzistentný naprieč takmer všetkými použitými tvrdeniami, keďže viera v jednotlivé dezinformácie bola výrazne nižšia v štyroch z piatich prípadov. Ďalším zaujímavým zistením je to, že opakované vystavenie dezinformáciám môže zvýšiť vieru v tieto tvrdenia a ich vyvracanie sa tak stáva o to dôležitejšie. Tento výsledok však nebol štatisticky významný, takže ho nevieme s určitosťou potvrdiť. Negatívnym dôsledkom klasického vyvracania môže byť naopak znížená viera v pravdivé informácie, ktorá bola oproti kontrolnej skupine nižšia o 6,8 p.b. Identifikovali sme tak významný efekt rozlievania, ktorý sa v rovnakej miere nepreukázal pri nepravdivých informáciách. Na druhej strane, preventívne vyvracanie nemalo takmer žiadny vplyv na vieru vo vybrané dezinformácie, ktorá bola na agregátnej úrovni rovnaká ako v kontrolnej skupine. Výsledky druhého sedenia môžeme vidieť v Grafe 2.
Graf 2: Viera vo vybrané tvrdenia pri druhom sedení (%)
Zdroj: IFP
V prípade reprezentatívnej vzorky populácie môžeme pozorovať mierne nižšiu vieru v pravdivé a nepravdivé informácie, a naopak výrazne vyššiu vieru v dezinformácie. Pri úvodnom vystavení dezinformáciám uviedli účastníci laboratórneho experimentu priemernú vieru vo vybrané tvrdenia na úrovni 32 %, zatiaľ čo respondenti online dotazníka až na úrovni 41 %. Viera v dezinformácie o vojne na Ukrajine je tak v prípade priemerného slovenského občana výrazne vyššia ako v prípade priemerného študenta ekonomického odboru. Tieto výsledky sú v súlade so zahraničnou literatúrou, ktorá vo všeobecnosti hovorí, že na vieru v dezinformácie má významný vplyv vek a vzdelanie respondenta a môže byť vyššia u starších adresátov s nižším vzdelaním (Baptista & Gradim, 2020). Výsledky prvého kola odpovedí môžeme vidieť v Grafe 3.
Graf 3: Viera vo vybrané tvrdenia pri prvom kole (%)
Zdroj: IFP
Klasické vyvracanie malo aj v tomto prípade významný vplyv na vieru vo vybrané dezinformácie, ktorá bola oproti kontrolnej skupine agregátne nižšia o 8,4 p.b, čo potvrdzuje účinnosť tejto intervencie. Ešte zaujímavejší je však efekt preventívneho vyvracania, ktoré takisto dosiahlo pozitívny výsledok, pričom viera vo vybrané dezinformácie bola oproti kontrolnej skupine agregátne nižšia o 5,8 p.b. Obidve intervencie boli navyše úspešné naprieč veľkou väčšinou použitých tvrdení, keďže viera v jednotlivé dezinformácie bola výrazne nižšia v štyroch z piatich prípadov. Základným rozdielom medzi laboratórnym experimentom a online dotazníkom bol pritom čas, ktorý uplynul medzi použitou intervenciou a vystavením dezinformáciám.[4] Tento výsledok nám ukazuje, že časovanie intervencie je v prípade preventívneho vyvracania kľúčové a skrátenie času medzi vystavením dezinformáciám a ich vyvrátením môže výrazne zvýšiť jej úspešnosť. Významný vplyv na vieru v jednotlivé dezinformácie malo tiež to, či sa účastníci s danými tvrdeniami stretli aj mimo nášho experimentu, pričom tento efekt sa preukázal pri všetkých použitých tvrdeniach. Na agregátnej úrovni zvýšila skúsenosť s každým ďalším tvrdením priemernú vieru v dezinformácie o 2,8 p.b. Okrem toho môžeme vidieť, že zatiaľ čo klasické vyvracanie znížilo vieru v pravdivé informácie o 4,0 p.b, preventívne vyvracanie znížilo vieru v nepravdivé informácie o 2,7 p.b. oproti kontrolnej skupine. Výsledky druhého kola odpovedí môžeme vidieť v Grafe 4.
Graf 4: Viera vo vybrané tvrdenia pri druhom kole (%)
Zdroj: IFP
BOX 3: Doplňujúce informácie k vyhodnoteniu
Prvého sedenia v laboratóriu sa zúčastnilo 242 študentov, časť z nich sa však nedostavila na druhé sedenie (22 študentov) a museli byť preto vyradení z ďalšieho skúmania.[5] Vo vyhodnotení výsledkov tak pracujeme iba s účastníkmi, ktorí sa zúčastnili obidvoch sedení (220 študentov). Priemerný vek týchto účastníkov bol 22 rokov. Na základe odpovedí z postojového dotazníka sme navyše zistili, že približne 91 % viní za konflikt Rusko, 17 % viní za konflikt Ukrajinu a 20 % viní za konflikt Západ. Je dôležité poznamenať, že respondenti môžu zároveň viniť viaceré strany. Približne 82 % respondentov chce, aby vo vojne vyhrala Ukrajina, zatiaľ čo za víťazstvo Ruska zahlasovali iba 3 % respondentov. Viera v klamlivé tvrdenia bola výrazne nižšia u starších študentov, ktorí podporujú Ukrajinu, a naopak výrazne vyššia u mladších študentov, ktorí obviňujú Ukrajinu. Na vieru účastníkov v pravdivé a nepravdivé tvrdenia mali významný vplyv hlavne ich pôvodné odpovede z prvého sedenia. Vieru v pravdivé tvrdenia okrem toho ovplyvnilo pohlavie a vieru v nepravdivé tvrdenia vek a vzdelanie.
Online dotazník vyplnilo 929 respondentov, približne polovica z nich si však pravdepodobne neprečítala intervenčný alebo kontrolný text (449 respondentov) a museli byť preto vyradení z ďalšieho skúmania.[6] Vo vyhodnotení výsledkov tak pracujeme iba s účastníkmi, ktorí si priložený text pravdepodobne prečítali (480 respondentov). Priemerný vek týchto účastníkov bol 52 rokov. Na základe odpovedí z postojového dotazníka sme navyše zistili, že približne 62 % viní za konflikt Rusko, 36 % viní za konflikt Ukrajinu a 43 % viní za konflikt Západ. Pozorujeme teda výrazne nižší podiel respondentov obviňujúcich Rusko a výrazne vyšší podiel respondentov obviňujúcich Ukrajinu a Západ ako v prípade laboratórneho experimentu. Rozdielne postoje pozorujeme aj v prípade preferovaného výsledku tohto konfliktu. Približne 49 % respondentov chce, aby vo vojne vyhrala Ukrajina, zatiaľ čo 23 % respondentov chce, aby vo vojne vyhralo Rusko. Tieto rozdielne postoje môžu byť ďalším dôvodom vyššej viery v dezinformácie v rámci reprezentatívnej vzorky populácie. Viera v klamlivé tvrdenia bola totiž výrazne vyššia u starších respondentov s nižším vzdelaním, ktorí podporujú Rusko a za vojnu obviňujú Ukrajinu. Naopak výrazne nižšia bola u mladších respondentov s vyšším vzdelaním, ktorí podporujú Ukrajinu a za vojnu obviňujú Rusko. Významný vplyv na odpovede malo aj pohlavie, pričom ženy verili klamlivým tvrdeniam výrazne viac ako muži. Na vieru účastníkov v pravdivé a nepravdivé tvrdenia mali významný vplyv hlavne ich pôvodné odpovede z prvého sedenia.
Diskusia k výsledkom experimentu
V poslednom čase sa v boji proti dezinformáciám čoraz častejšie využívajú metódy preventívneho vyvracania na čele s Teóriou očkovania. Dokonca aj britský Behavioural Insights Team, ktorý sa zameriava na aplikáciu behaviorálnych intervencií vo verejných politikách, ju odporúča ako účinný prostriedok boja v „dezinformačných vojnách“, čo by malo byť aplikovateľné aj na vojnu Ruska proti Ukrajine (Silva, 2022). Aj z tohto dôvodu sme očakávali, že náš experiment potvrdí pozitívny efekt preventívneho vyvracania na tendenciu veriť vybraným dezinformáciám. Naše očakávania sa však úplne nepotvrdili, keďže preventívne vyvracanie malo menší efekt ako klasické vyvracanie, ktoré významne znížilo vieru vo vybrané dezinformácie.
Naše výsledky sú však v súlade so zahraničným výskumom, v ktorom skupina vedcov testovala, či dlhodobý vplyv kontrolovania faktov závisí od toho, kedy správu o pravdivosti informácie ľudia dostávajú (Brashier et al., 2021). V dvoch experimentoch dostávali účastníci pravdivé a nepravdivé nadpisy prevzaté zo sociálnych médií. V testovacích skupinách sa pritom označenia „pravdivé“ a „nepravdivé“ objavili pred, počas alebo po tom, ako si účastníci prečítali každý nadpis. Účastníci v kontrolnej skupine nedostali žiadne informácie o pravdivosti týchto nadpisov. O týždeň neskôr mali účastníci vo všetkých skupinách zhodnotiť ich pravdivosť. Autori tak zistili, že overenie faktov po zobrazení nadpisov zlepšilo následné rozlišovanie pravdy viac ako poskytnutie tých istých informácií počas alebo pred ich zobrazením.
Záverečné odporúčania do praxe
Metóda klasického vyvracania sa ukázala v oboch experimentoch ako účinnejšia. Znamená to, že štátne organy by mali čo najskôr reagovať na nové dezinformácie a pokúsiť sa tak znížiť vieru v tieto klamlivé tvrdenia a ich následné šírenie v spoločnosti. Výsledok v neprospech metódy preventívneho vyvracania však mohlo ovplyvniť viacero zjednodušení. Naše výsledky by sme preto chceli overiť v komplexnejšom experimente, ktorý by presnejšie simuloval šírenie dezinformácií a ich vyvracanie v online prostredí. Na základe jeho výsledkov by sme následne mohli potvrdiť alebo vyvrátiť naše aktuálne zistenia a pomôcť tak navrhnúť efektívnu stratégiu na boj proti dezinformáciám nielen o vojne Ruska proti Ukrajine.
Plánované vylepšenia vieme zhrnúť do troch hlavných bodov. Po prvé, dezinformácie boli pri laboratórnom experimente vyvracané tesne po kontakte s nimi v prípade klasického vyvracania a dva týždne pred kontaktom s nimi v prípade preventívneho vyvracania. Tento rozdiel v časovaní však môže významne vplývať na účinnosť použitej intervencie, čo sa preukázalo aj v prípade online dotazníka.[7] Dezinformácie by sme preto chceli vyvracať približne v polovici času medzi prvým a druhým sedením. Po druhé, vystavenie dezinformáciám pozostávalo iba z vyjadrenia názoru účastníkov na prezentované tvrdenia bez vytvorenia akejkoľvek emočnej väzby na tieto tvrdenia, čo mohlo nadhodnotiť efekt klasického vyvracania. Dezinformácie by sme preto chceli podávať čo najviac v súlade s ich reálnym šírením v online priestore. Po tretie, vyvracanie dezinformácií bolo realizované bez akéhokoľvek upozornenia na jeho významnosť, čo mohlo viesť k nižšej pozornosti účastníkov a podhodnotiť efekt preventívneho vyvracania. Vyvracanie dezinformácií by sme preto chceli realizovať s upozornením na jeho dôležitosť pre dokončenie experimentu. Okrem toho by sme sa chceli pozrieť na to, aký vplyv má na účastníkov finančná odmena za správne odpovede, a teda aká silná je ich vnútorná a vonkajšia motivácia. Očakávame totiž, že takáto finančná odmena by mohla motivovať účastníkov častejšie odpovedať správne, respektíve v súlade s tým, čo podľa nich považujeme za správne.
Súčasťou komentára je aj technické zhrnutie v appendixe.
Použitá literatúra:
Altay, S. (2022): How Effective Are Interventions Against Misinformation?, Working paper, Reuters Institute for the Study of Journalism
Baptista, J. P., Gradim, A. (2020): Understanding Fake News Consumption: A Review, Social Sciences, Volume 9, Number 10
Brashier, N. M., Pennycook, G., Berinsky, A. J., Rand, D. G. (2021): Timing Matters When Correcting Fake News, Proceedings of the National Academy of Sciences, Volume 118, Number 5
Jourová, V. & Breton, T. (2022): Fighting Propaganda War with Democratic Methods – New Anti-Disinformation Code, Online article, European Commission
Kvetanová, Z., Kačincová Predmerská, A., Švecová, M. (2020): Debunking as a Method of Uncovering Disinformation and Fake News, Fake News Is Bad News, ISBN: 978-1-83962-422-3
McHaney, R. & George, J. F. (2021): Influence of Emoticons on Deception Detection: An Empirical Exploration, Telematics and Informatics Reports, Volume 1, Number 1
Miller, C., Inskip, C., Marsh, O., Arcostanzo, F., Weir, D. (2022): #IStandWithRussia #IStandWithPutin: Message-Based Community Detection on Twitter, Research paper, CASM Technology
OECD (2022): Disinformation and Russia’s War of Aggression Against Ukraine: Threats and Governance Responses, Research paper, OECD Policy Response
Paschen, J. (2020): Investigating the Emotional Appeal of Fake News Using Artificial Intelligence and Human Contributions, Journal of Product & Brand Management, Volume 29, Number 2
Roozenbeek, J. & Van der Linden, S. (2022): Prebunking: Staying Ahead of the Curve on Misinformation, Online article, OECD Forum Network
Silva, A. (2022): What Works in Disinformation Wars?, Online article, Behavioral Insights Team
Singer, P. W. (2022): How Ukraine Won the #LikeWar, Online article, Politico
Tay, L. Q., Hurlstone, M. J., Kurz, T., Ecker, U. K. H. (2022): A Comparison of Prebunking and Debunking Interventions for Implied versus Explicit Misinformation, British Journal of Psychology, Volume 113, Number 3
Whelan-Schamy, D. & Graham, T. (2022): Ukraine Biolabs: How Attempts to Debunk a Conspiracy Theory Only Helped It Spread, Online article, The Conversation
