Využitím administratívnych panelových údajov o príjmoch zo zamestnania z rokov 2004-2018 sme skúmali elasticity zdaniteľného príjmu (ETI) na Slovensku. Vo výsledku sme zohľadnili aj sociálne odvody zamestnávateľov, na ktoré sa Slovensko spolieha relatívne vo väčšej miere a rôzne reformy sadzieb dane z príjmu a odvodov. Po prvé, našli sme konzistentne neelastické reakcie hrubého zdaniteľného príjmu s odhadom približne 0,07. Na druhej strane súhrnné náklady práce zamestnávateľa majú takmer vo všetkých modeloch zápornú elasticitu vzhľadom na sadzbu čistej dane. To dokazuje, že zákonná incidencia do značnej miery určuje ekonomickú incidenciu daní zo mzdy aspoň v krátkodobom horizonte. Po druhé, ukazujeme, že veľkosť ETI závisí od významnosti daňových reforiem. Konkrétne ukazujeme, že zvýšenie odvodov zamestnávateľa vyvolávalo výrazne slabšie reakcie v porovnaní so zmenami sadzby dane z príjmu. Nakoniec sme skúmali mieru presunu príjmov medzi príjmami zo zamestnania a príjmami zo samostatnej zárobkovej činnosti pomocou kratších časových radov údajov z daňových priznaní. Došli sme k záveru, že obvyklé metódy ETI nedokážu presne zachytiť úplný presun príjmov, ku ktorému na Slovensku v sledovanom období dochádza.
Analýza skúma dynamické účinky zmien v daňovom zaťažení práce cez odhad elasticity zdaniteľného príjmu (ETI) pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby na Slovensku. Elasticita predstavuje percentuálnu zmenu deklarovaného hrubého zdaniteľného príjmu po zvýšení čistej sadzby dane o 1 % (t. j. 1 – hraničná efektívna sadzba dane). Vzhľadom na bežné demotivačné účinky vyššieho zdanenia sa preto očakáva, že ETI bude pozitívna. Tento koncept sa v literatúre o behaviorálnych reakciách na zdaňovanie začal používať ako rozšírenie tradičnej elasticity ponuky práce. Je schopný zachytiť rôzne typy optimalizačného správania okrem zmien v ponuke práce, a preto môže poskytnúť komplexnejší obraz vplyvu daňových zmien.
Na základe mikro-údajov na úrovni jednotlivcov z pracovných výkazov a daňových priznaní prináša analýza niekoľko zistení. Po prvé, priemerná ETI za celú populáciu na Slovensku je relatívne malá, ale v súlade so zisteniami zo zahraničia. To naznačuje, že daňové zmeny majú malý vplyv na motiváciu väčšiny zamestnancov pracovať alebo vykazovať vyšší príjem. Pracovníci s vysokými príjmami, najmä vrchné 1 % z nich, sú však oveľa citlivejší na daňové zmeny, ktoré môžu odrážať nielen zmeny v ponuke práce, ale aj väčší priestor na optimalizáciu..
Viac sa dočítate v priloženej analýze (v anglickom jazyku)
Graf 1: Vývoj podielov najvyšších príjmov
Zdroj: Eurostat, IFP
Graf 2: Vývoj hraničných sadzieb dane
Zdroj: OECD, IFP
Analýza bola schválená Odborno-metodickou komisiou ako recenzovaná na základe posudkov:
