Aktuálny analytický príspevok z našej dielne skúma najväčšie výzvy Slovenska v oblasti ekonomického dobiehania západu, ako aj kvality života. Je inšpirovaný dvoma pravidelnými štúdiami OECD („Going for Growth“ a „How’s Life?“), ktorým je celosvetovo venovaná náležitá verejná pozornosť. Prináša odpovede na dve základné otázky: Čo sú najväčšie výzvy slovenskej ekonomiky a slovenskej spoločnosti? Kam by sme sa mali pri cielení týchto výziev do roku 2030 posunúť? Pokiaľ ide o ekonomickú konvergenciu – alokačná efektívnosť, trh práce a vzdelávanie sa považujú za oblasti, v ktorých zaostávame najväčšmi. Medzi najväčšie výzvy v oblasti kvality života patrí bývanie, zdravie a vzdelanie. Oblasti, ktoré si vyžadujú výrazné reformné úsilie v danom časovom horizonte, dopĺňajú zelená tranzícia a udržateľnosť verejných financií. Štúdia ponúka inovatívnu metódu stanovovania cieľov v oblasti reformného pokroku tak, aby boli nielen ambiciózne, ale aj zároveň dosiahnuteľné, vychádzajúc zo skúsenosti iných európskych krajín, ktoré výrazný posun v minulosti dosiahli. Bez intenzívnejšieho reformného úsilia, spojeného s kvalitnou implementáciou prijímaných opatrení, Slovensku hrozí pasca strednému príjmu, stagnácia v oblasti kvality života a zhoršovanie dlhodobej environmentálnej a finančnej udržateľnosti.
Predložená štúdia Reformný kompas slovenskej ekonomiky predstavuje analýzu štrukturálnych politík z pohľadu toho kde sme a kam by sme mali smerovať. Ide o nástroj na zorientovanie sa vo svete reforiem – „reformný kompas“, v ktorom hľadáme odpovede na dve rámcové otázky štrukturálnych politík: Čo sú najväčšie výzvy slovenskej ekonomiky a spoločnosti? Kam by sme sa mali pri cielení týchto výziev do roku 2030 posunúť? Analýzou reagujeme na veľký dopyt odbornej i laickej verejnosti po štrukturálnych reformách, ktoré by krajinu posúvali vpred. Tento záujem je stimulovaný externými faktormi, ako je napr. Plán obnovy a odolnosti, ale aj vlastnými skúsenosťami. Poľavenie v reformnom úsilí sa začalo prejavovať v spomalení ekonomickej konvergencie, v úniku mozgov a v poklese dôvery v štát.
Nadväzujeme na diskusnú štúdiu Ako sa najesť z grafov (Filko et. al., 2010). Tá ako prvá na Slovensku načrtla možný prístup k zodpovedaniu 3 dôležitých otázok štrukturálnych politík: Ako identifikovať najväčšie výzvy, ako merať pokrok v jednotlivých štrukturálnych oblastiach a aké opatrenia robiť, aby sme sa v týchto oblastiach zlepšili. Identifikácia najväčších výziev slovenskej ekonomiky bola následne teoreticky a empiricky rozpracovaná v manuáli Tri výzvy slovenskej ekonomiky (2015, 2017, 2019). Meranie pokroku a stanovovanie cieľov pre najdôležitejšie výzvy rozpracovala štúdia Ako merať pokrok (Kišš et al., 2013).
Viac sa dočítate v priloženej analýze.
Analýza bola schválená Odborno-metodickou komisiou ako recenzovaná na základe posudkov: