Čo sa deje s dlhopismi?
Výnosy štátnych dlhopisov po celom svete od začiatku septembra výrazne stúpli. Kým výnosy amerických či nemeckých štátnych dlhopisov dosahujú najvyššie úrovne od roku 2009, príčiny ich rastu sa medzi ekonomikami líšia. Rozklad 10-ročných úrokových sadzieb naznačuje, že kým v USA výnosy rastú aj pre pozitívnejšie očakávania o reálnej ekonomike, v eurozóne zohrávajú väčšiu úlohu inflačné očakávania úzko prepojené s vývojom cien energií. To naznačuje, že energetická závislosť zostáva jedným z kľúčových faktorov určujúcich cenu štátneho financovania v Európe.
Dlhopisové trhy v súčasnosti atakujú dlhodobé maximá. Kým úročenie nemeckého a amerického 10-ročného dlhopisu prekročilo hodnoty naposledy dosiahnuté počas hospodárskej krízy v roku 2009, japonský dlhopis prekonal maximá až z 90-tych rokov minulého storočia. Výrazný pohyb nastal aj pri dlhých splatnostiach (t.j. 30-ročné dlhopisy), čo nie je typický jav. Kým krátke splatnosti, ako napr. 2-ročný dlhopis, pružnejšie reagujú na vývoj úrokových sadzieb určovaných centrálnymi bankami, dlhšie splatnosti zohľadňujú dlhodobý výkon ekonomiky a dlhodobé inflačné očakávania spojené s menovou politikou v ďalekej budúcnosti. Súčasný nárast úročenia v eurozóne má pritom rozdielnu povahu v porovnaní s USA.
V USA výnosy stúpajú najmä kvôli pozitívnejším očakávaniam o vývoji reálnej ekonomiky. Vyššia sadzba odráža pretrvávajúce očakávania investorov o stabilnom výkone americkej ekonomiky, najmä vďaka investíciám do AI infraštruktúry. Tie zároveň tvoria aj významnú časť dopytu po voľných finančných prostriedkoch, čo opäť tlačí reálne úroky smerom nahor. Naopak, vyššia dlhodobá inflácia investorov v USA zatiaľ až tak netrápi.
V Nemecku stúpajú výnosy najmä cez rastúce inflačné očakávania, ktoré sú nahor tlačené cenami energií. Dôvod tohto rozdielneho vývoja v USA a v Nemecku sa pravdepodobne skrýva v otázke energií a energetickej sebestačnosti. Európa je energeticky chudobný kontinent, ktorý je odkázaný na dovoz ropy a plynu od svojich partnerov. USA sú energeticky sebestačné a energetické komodity dokonca vyvážajú. Kým v Európe sa cena termínovaného kontraktu plynu od začiatku roka viac než zdvojnásobila, v USA cena totožného kontraktu klesla o 10 %. Podmienky na dlhopisovom trhu v Európe tak v posledných dňoch čiastočne diktuje vývoj na trhu s energiami. Odzrkadľuje sa to aj na tom, že krajinám, ktoré sú menej závislé od medzinárodného obchodu s energiami a dokážu si zabezpečiť väčší podiel spotreby z domácich obnoviteľných zdrojov stúplo úročenie v menšej miere než krajinám závislejším od fosílnych palív.
