Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá druhú Výročnú správu o pokroku, ktorá hodnotí plnenie Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR na roky 2025 – 2028. Po dvoch významných krízach a značne expanzívnej politike v roku 2023 prebrala vláda verejné financie so schodkom hospodárenia na vysokej úrovni. Slovensko sa tak ocitlo v procedúre nadmerného deficitu. V októbri 2024 strednodobý plán stanovil záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na nasledujúce štyri roky, ktorá je hlavným nástrojom reformovaných európskych rozpočtových pravidiel. V reakcii na zhoršenú bezpečnostnú situáciu vo svete sa do pravidiel zaviedla výnimka, ktorá umožňuje vyšší rast obranných výdavkov nad rámec tejto trajektórie. Výročná správa prináša odpočet plnenia plánu, pokrok v reformách a investíciách, ako aj aktualizovaný výhľad deficitu a dlhu.

Nepriaznivé externé prostredie spojené s globálnymi obchodnými bariérami spomaľuje rast slovenskej ekonomiky pod svoj potenciál a nevytvára ideálne podmienky pre rýchle ozdravenie verejných financií. Ekonomiky našich hlavných obchodných partnerov a Slovenska zasahujú protekcionistické opatrenia zavádzané Spojenými štátmi americkými. Externé stimuly oslabujú aj v súvislosti s rastom trhových podielov Číny, ktorý vytvára zvýšený konkurenčný tlak na ekonomiku Európskej únie. V nadväznosti na to, HDP Slovenska v roku 2026 vzrastie len o 1 %, rast potiahnu najmä investície z končiaceho Plánu obnovy a odolnosti SR. V budúcom roku rast ekonomiky presiahne mierne 1 %, prílev európskych prostriedkov sa zníži, ale nábeh exportu novej automobilky Volvo podporí ekonomiku. Rizikom prognózy je vojna v Iráne, ktorá by mohla v oboch rokoch stlačiť rast pod 1 %.

Napriek nepriaznivému externému prostrediu sa vláde darí postupne zlepšovať stav verejných financií a deficit by sa mal v roku 2026 udržať blízko 4 % HDP. K zlepšeniu hospodárenia prispeli tri konsolidačné balíčky, ktoré znížili deficit na úroveň 4,45 % HDP v roku 2025 a následne 4,34 % HDP v tomto roku. Pokles deficitu je miernejší najmä pre slabší ekonomický vývoj a vyššie úrokové náklady, aj v dôsledku reštriktívnej politiky Európskej centrálnej banky. Zároveň, rozpočet ovplyvnil aj minimálny medzinárodný záväzok pre obranné výdavky na úrovni 2 % HDP. Tieto faktory výrazne zaťažujú rozpočet a tlmia efekt konsolidácie. Bez zásahov vlády mohol deficit dosiahnuť už v tomto roku až 7 % HDP, pričom by dlh už v priebehu nasledujúcej dekády narastal k 100 % HDP.

Cieľom vlády naďalej zostáva spomaliť rast dlhu. Rozpočtové ciele sa mierne upravujú, aby sa predišlo príliš reštriktívnej fiškálnej politike. Novým cieľom je znížiť deficit na 4,2 % HDP v roku 2027 a 4,1 % v roku 2028. Tento plán je v súlade s pravidlami EÚ, ktoré umožňujú reagovať na nepriaznivé externé prostredie pomalším tempom poklesu deficitu a dlhu. Konsolidácia tak bude pokračovať aj v ďalšom volebnom období. Dlh by sa mohol stabilizovať na prelome dekády, ak sa deficit podarí znížiť pod 3 % HDP.

Pokračuje sa aj v realizácii dôležitých štrukturálnych reforiem a investícií. Najväčší pokrok sa dosiahol v energetike a školstve, pričom aj ďalšie oblasti, ako napríklad doprava, postupujú podľa plánu. Približne tretina všetkých opatrení je už dokončená. Pri niektorých opatreniach došlo k úpravám ich nastavenia, napríklad sa zmenil spôsob merania cieľa a pri obnoviteľných zdrojoch energie sa navýšil cieľ inštalovaného výkonu. Úpravy sa dotkli aj vybraných úsekov modernizácie železničnej infraštruktúry. Okrem Plánu obnovy sa pripravujú aj ďalšie reformy, napríklad opatrenia zamerané na boj proti daňovým únikom.