Trh práce mení tvár: cudzinci pribúdajú, integrácia zaostáva
Príspevok cudzincov k zamestnanosti bol vlani najvyšší v histórii a ich počet na Slovensku ďalej naberá na sile. Momentálne tvoria takmer 6 % pracovnej sily, čo výrazne zmierňuje nedostatok domácich pracovníkov. Štruktúra migrácie sa mení najmä v prospech pracovníkov z tretích krajín, pričom najvýraznejšie rastú počty pracovníkov z Indie a juhovýchodnej Ázie. Naopak, príchod ľudí z okolitých európskych štátov slabne. Slovensko však zaostáva v kvalite integračných politík, najmä v prístupe na trh práce, vzdelávaní a politickej participácii. Reformy z posledných rokov síce zjednodušili procesy, no integračné výzvy pretrvávajú a vyžadujú si aktívnejšiu podporu.
V minulom roku dosiahol príspevok pracujúcich cudzincov k zmene zamestnanosti svoje historické maximum. Vlani u nás pracovalo 129 tisíc zahraničných pracovníkov a dynamiku zamestnanosti zvýšili až o 0,9 p. b. Ich prílev neslabne ani v tomto roku, vo februári sa ich počet vyšplhal nad 146 tisíc. Celkovo zahraniční pracovníci pokrývajú na našom pracovnom trhu už takmer 6 %. Zamestnaní cudzinci pomáhajú vyrovnávať pokles pracovnej ponuky a zapĺňajú miesta, na ktoré domáca pracovná sila pre demografické trendy a kvalifikačný nesúlad nestačí. Podpora migrácie kvalifikovaných pracovníkov má jednoznačné pozitívne ekonomické efekty nielen na trh práce, ale aj na HDP, výber daní a odvodov a dlhodobú stabilitu sociálneho systému, ktorý bude pod tlakom starnutia našej populácie. Rovnako tak je však dôležitá aj úspešná integrácia cudzincov u nás, ktorú vieme okrem odstraňovania rôznych bariér podporiť aj napr. výučbou jazyka, prístupom k informáciám a službám, zapojením do komunity a férovými pracovnými podmienkami.
Podiel pracujúcich cudzincov z tretích krajín vzrástol za posledných 10 rokov viac ako trojnásobne. Vojna na Ukrajine spolu s uvoľnením pravidiel pre pracovníkov z tretích krajín výrazne zmenili štruktúru pracovnej migrácie na Slovensku. Pracovníci z tretích krajín dnes tvoria viac než 77 % z celkového počtu zahraničných pracovníkov u nás. Ukrajinci sú najpočetnejšou skupinou pracujúcich cudzincov už od roku 2019. Aktuálne tvoria až polovicu z počtu pracovníkov z tretích krajín a až 38 % z celkového počtu pracujúcich cudzincov u nás. Od vypuknutia vojny ich počet na našom pracovnom trhu vzrástol viac ako 2,5-násobne. Druhé miesto s podielom 7 % patrí Indii, ktorá v rebríčku na konci minulého roka preskočila Srbsko s podielom viac ako 6 %. Rastúci podiel okrem Indie v posledných rokoch vykazuje aj región juhovýchodnej Ázie, kde sa do TOP 10 dostal Vietnam, Nepál aj Filipíny (spolu 7 %). Ďalšou významnou skupinou sú pracovníci z postsovietskych krajín mimo Ukrajiny (s podielom 12 %) na čele s Uzbekistanom (takmer 4 %). Naopak, prílev ľudí z okolitých európskych krajín sa zastavil alebo dokonca slabne. Občania EÚ môžu slobodne pracovať v celej Únii, a preto si prirodzene často vyberajú krajiny s vyššími mzdami.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou integrácie cudzincov v EÚ. Index MIPEX (Migrant Integration Policy Index) je medzinárodný nástroj, ktorý hodnotí, ako kvalitné a spravodlivé podmienky vytvárajú jednotlivé krajiny pre integráciu zahraničných obyvateľov z tretích krajín. Sleduje viacero oblastí života, ako napríklad prístup na trh práce, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, politickú účasť, zlúčenie rodiny, trvalý pobyt či získanie občianstva, a každú krajinu hodnotí na škále od 0 do 100 bodov. Cieľom indexu je ukázať, do akej miery majú migranti rovnaké príležitosti ako domáci obyvatelia a kde existujú bariéry, ktoré im bránia plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti. Integrácia cudzincov v EÚ dosahovala v roku 2023 podľa indexu len 54 zo 100 bodov, čo znamená, že v priemere vytvárajú európske krajiny pre migrantov približne rovnaké množstvo príležitostí ako aj prekážok. Výrazný je však rozdiel medzi západom a východom EÚ – staršie členské štáty majú podstatne lepšie integračné politiky než krajiny ako Slovensko, pričom tento rozdiel sa dlhodobo nemení.
Slovensko najviac zaostáva v prístupe cudzincov na trh práce, k vzdelávaniu a v politickej účasti. Slovensko sa dlhodobo radí medzi krajiny s podpriemernými integračnými politikami. Najslabším článkom je prístup a uplatnenie na trhu práce, kde sa Slovensko aj po uľahčení uznávania diplomov radí na posledné miesto v EÚ. Najhoršie v rámci EÚ je hodnotená aj politická participácia, kde navyše od roku 2007 nedošlo k žiadnemu zlepšeniu. Cudzinci u nás síce môžu voliť a kandidovať v komunálnych voľbách, avšak nemajú právo vstupovať do politických strán ani zakladať politické združenia. Menej priaznivé je aj hodnotenie politík v oblasti vzdelávania, a to aj napriek prijatiu novej stratégie internacionalizácie vysokého školstva v roku 2021. Problémom je, že plnohodnotný prístup k vzdelávaniu majú len deti migrantov s povoleným pobytom a všeobecná podpora znevýhodnených žiakov je obmedzená. Od hodnotenia MIPEX Slovensko prijalo novú Národnú stratégiu riadenia azylu a migrácie (2025 – 2030), ktorá bola spustená 12. júna 2025. Významné novely zákona o pobyte cudzincov a azylového zákona, účinné od 1. marca 2025, zaviedli digitálne žiadosti o víza a povolenia, zjednodušili administratívne postupy a zaviedli identifikačné preukazy pre osoby s dočasnou ochranou z Ukrajiny.
