3. marca 2026/Aktuálne dianie v ekonomike, Flash správy, Trh práce
Mzdy držia tempo, kúpna sila sa stabilizovala
2026 | Flash info z trhu práce
- Rast miezd a platov prekonal očakávania, v závere roka si pripísal 5,8 %. Najrýchlejší rast v štvrtom kvartáli ako aj v celom roku zaznamenal sektor stavebníctva.
- Reálne mzdy naprieč takmer všetkými sektormi koncom roku 2025 dosiahli úroveň spred inflačnej krízy.
- Trh práce však ochladzuje, čo pozorujeme v celej V4.
- Miera participácie spolu s ekonomicky aktívnym obyvateľstvom vlani poklesla.
Mzdy si v závere roka udržali dynamiku blízko 6 %. Oproti štvrtému kvartálu predminulého roka sa platy zvýšili o 5,8 %, čo mierne predstihlo naše očakávania. Rast reálnych miezd o 1,9 % sa priblížil k svojmu dlhodobému priemeru. Zo sektorov si najviac polepšili zamestnanci v stavebníctve, kde dynamika miezd vystrelila k 8 %. Dynamický rast si pripísal aj priemysel s výsledkom 6,7 %. Služby si udržali zvýšenie miezd tesne pod 5 %. Nadpriemerný rast tu zaznamenali takmer všetky odvetvia služieb s výnimkou administratívy, nehnuteľností, dopravy a skladovania. Verejný sektor opäť predbehol v raste platov súkromný sektor. Hlavným ťahúňom bolo znovu zdravotníctvo, kde si zamestnanci vďaka štedrej valorizácii z marca prilepšili o 9,7 %. Septembrové navýšenie platov v školstve sa prejavilo v závere roka v zrýchlení tempa rastu miezd o 6 %. Vo zvyšku verejného sektora však dynamika miezd nedosiahla ani 3 %.
Kúpna sila miezd sa po inflačnej kríze obnovila už v takmer všetkých sektoroch. Najviac získali zamestnanci v stavebníctve, kde reálna mzda predbehla svoju úroveň spred roka 2022 až o takmer 6 %. Mzdy v tomto sektore však dlhodobo patria k najnižším v ekonomike a zároveň až tretina stavebných firiem deklaruje, že ich viac ako slabnúci dopyt obmedzuje vo výrobe chýbajúca pracovná sila. Navyše, stavebníctvo ťažilo v roku 2023 z konca programového obdobia čerpania EÚ fondov a aktuálne profituje z kulminácie čerpania prostriedkov z Plánu obnovy. Vyššiu kúpyschopnosť mali aj zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde k rastu dopomohli rekordné indexácie minimálnej mzdy. Výrazne nezaostal ani sektor zdravotníctva, kde vďaka vyjednaným navýšeniam dynamika mzdy od 2021 predbehla infláciu o 4,2 %. Naopak, najviac na infláciu doplatili zamestnanci v nehnuteľnostiach a ústrednej štátnej správe. Tam reálne platy stále nedobehli svoju úroveň spred 4 rokov. Rovnako aj zamestnanci v IT sektore stále nedobehli úroveň spred krízy, čo môže súvisieť s nástupom umelej inteligencie.
Miera nezamestnanosti pozvoľna rastie v celej V4. Príčinou ochladenia trhu práce v našom regióne môže byť vyostrená konkurencia vo svetovom obchode a obchodné bariéry. Najvýraznejší nárast pozorujeme u nás aj v Česku, kde sa nezamestnanosť zvýšila v závere roka na najvyššiu hodnotu od začiatku roka 2021. Chýbajúci rast zamestnanosti u nás zvýšil mieru nezamestnanosti v závere roka na úroveň 5,6 %. Zamestnanosť podľa metodiky VZPS dokonca vlani poklesla najviac od roku 2020. Budúce ohlásené hromadné prepúšťania v priemysle sa prejavia v ďalšom zhoršovaní na trhu práce. Nárast miery nezamestnanosti však bude aj naďalej zmierňovať klesajúca demografia. Tú doteraz popri dovoze pracovnej sily zo zahraničia úspešne tlmila aj rastúca participácia na trhu práce.
Miera participácie vlani po piatich rokoch klesla. Miera zapojenia produktívneho obyvateľstva na trhu práce rástla takmer nepretržite s výnimkou pandémie od roku 2010. Každým rokom tak prepisovala svoje maximum a v roku 2021 aj vďaka metodickej zmene prevýšila priemer EÚ. Vlaňajší pokles potiahli mladí aj najproduktívnejšia skupina vo veku od 25-49 rokov. Naopak, keďže odchody do predčasných dôchodkov sa stabilizovali, miera zapojenia starších ročníkov sa zvýšila. Negatívnym dôsledkom je pokles ekonomicky aktívneho obyvateľstva a naopak nárast ľudí mimo trhu práce. Zvýšenia u neaktívnej populácie pozorujeme najmä u študentov, osôb v domácnosti, ale aj PN-károv a odradených.
- Disponibilná miera nezamestnanosti v máji stagnovala.
- Dôsledky obchodných vojen pomôže tlmiť vankúš rekordných 105 tisíc neobsadených pozícií.
- Počet pracujúcich cudzincov na Slovensku sa vyšplhal nad 125 tisíc.
- Slovenský trh práce však stráca atraktivitu pre zahraničných odborníkov.
Disponibilná miera nezamestnanosti po očistení o sezónne vplyvy v máji stagnovala na úrovni 4,9 %. Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie sa však zvýšil už druhý mesiac v rade v priemere o vyše tisícku, čo je najviac od mája 2021. Zvýšený prírastok však do značnej miery vysvetľuje pokles počtu ľudí na aktivačných prácach, ktorí sa z celkovej evidencie preradili k disponibilným uchádzačom, teda takým, ktorí sú schopní hneď nastúpiť do práce. Celkový počet záujemcov o prácu sa tak aj v máji zmenil len minimálne. Počet voľných pracovných miest presiahol 105 tisíc, prítok nových miest však mierne spomalil.
Pracujúci cudzinci obsadzujú čoraz menej vysoko kvalifikovaných pozícií. Počet pracujúcich cudzincov sa v máji aj napriek obavám a neistote z obchodnej vojny s USA vyšplhal na nové maximum nad 125 tisíc. Silný prílev zahraničných pracovníkov tak pokračoval aj naďalej. V porovnaní s minulým mesiacom narástol ich počet o takmer 1,2 tisíc, medziročne až o takmer 26 tisíc. Až polovica z nich k nám prichádza z Ukrajiny, Srbska a Indie. Zvyšnú polovicu tvoria naši susedia z krajín V4, z Rumunska, Bulharska, Filipín a pracovníci z bývalých postsovietskych republík. Za uplynulú dekádu sa však výrazne znížil podiel cudzincov zamestnaných na pozíciách s vyššou kvalifikáciou – ako manažéri, technici či špecialisti. Ich zastúpenie kleslo takmer o polovicu, zatiaľ čo podiel operátorov výroby a nekvalifikovaných pracovníkov vzrástol.
Slovensko priťahuje vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ menej ako susedné štáty. V počte vydaných tzv. modrých kariet je Slovensko na chvoste krajín EÚ. Modrá karta je špeciálny druh povolenia na pobyt a zamestnanie určený pre vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín s platom aspoň 1,2-násobku priemernej mzdy, ktorí chcú pracovať v členskom štáte EÚ. V roku 2023 získalo modrú kartu na Slovensku len 24 cudzincov, kým v Čechách ich bolo vyše 500 a v Poľsku až cez 7 400. V porovnaní s inými krajinami Únie čelia uchádzači na Slovensku zložitejším administratívnym postupom, ktoré môžu predlžovať ich nástup do zamestnania – najmä v oblasti pobytových a pracovnoprávnych formalít, ktoré musia absolvovať ešte pred príchodom.
