17. februára 2022/Ekonomický výskum, Publikácie
Kedy prestávame pracovať?
Aké faktory a o koľko posúvajú rozhodnutie o konci kariéry?
Slovenská populácia bude v nasledujúcich desaťročiach rýchlo starnúť, čo bude mať významný vplyv na hospodársky rast a udržateľnosť verejných financií. Zároveň vek odchodu z trhu práce na Slovensku patrí medzi najnižšie v OECD. Na analýzu toho, aké faktory ovplyvňujú pravdepodobnosť odchodu starších pracovníkov zo zamestnania, využívame administratívne údaje za Slovensko v rokoch 2013 až 2020. Zistili sme, že zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku má významný vplyv na rozhodnutie opustiť zamestnanie. Vyššie dosiahnuté vzdelanie je spojené s neskorším odchodom zo zamestnania, čo naznačuje, že miera zamestnanosti starších pracovníkov sa v budúcnosti pravdepodobne zvýši, keďže mladšie generácie majú vyššie dosiahnuté vzdelanie. Zistili sme tiež, že pracovníci v odvetviach, ktoré sú fyzicky náročnejšie, odchádzajú zo zamestnania skôr. Zhoršený zdravotný stav tiež vedie k výrazne skoršiemu odchodu zo zamestnania. V neposlednom rade, život na vidieku alebo v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou je spojený s skorším odchodom z trhu práce.
Slovenská populácia rýchlo starne. Kým väčšie kohorty odchádzajú do dôchodku, na trhu práce ich nahradia menšie kohorty. Podľa Eurostatu sa predpokladá, že priemerná dĺžka života na Slovensku sa bude zvyšovať rýchlejšie ako v ostatných krajinách EÚ v nasledujúcich 50 rokoch (EK, 2021), vzhľadom na v súčasnosti nízku priemernú dĺžku života a predpokladanú konvergenciu úmrtnostných pomerov v krajinách EÚ v dlhodobom horizonte. Zvyšovanie strednej dĺžky života a nízka pôrodnosť spôsobia, že podiel ekonomicky neaktívneho obyvateľstva sa výrazne zvýši. Podľa najnovšej prognózy Eurostatu sa pomer počtu ľudí vo veku 65+ k počtu ľudí vo veku 20-64 rokov zvýši z 25,9 % v roku 2019 na 63,1 % v roku 2070, čo je druhý najvyšší predpokladaný nárast v rámci EÚ (Graf 1).
Rastúci podiel starších ľudí zvýši tlak na verejné financie. V roku 2019 na Slovensku predstavovali výdavky na dôchodky 8,3 % HDP, čo je výrazne pod priemerom EÚ vo výške 11,6 % HDP (EK, 2021). Je to do veľkej miery spôsobené tým, že v súčasnosti je na Slovensku mladšia populácia, zatiaľ čo miera náhrady a čas strávený na dôchodku sa blížia k priemeru EÚ (EK, 2021). Verejné výdavky na dôchodky sa však podľa prognózy zvýšia približne o 6 percentuálnych bodov na 14,2 % HDP v roku 2070, keďže obyvateľstvo starne (Graf 2; EK, 2021). Predpokladaný nárast výdavkov na dôchodky je tretí najvyšší spomedzi krajín EÚ krajín.
Viac sa dočítate v priloženej analýze (v anglickom jazyku).
Graf 1: Populácia rýchlo starne
Zdroj: Eurostat (demo_pjan)
Graf 2: Výdavky na dôchodky rapídne porastú
Zdroj: Európska komisia