27. mája 2024/Nezaradené
Veľký prehľad k spotrebným daniam zo sladených nápojov
Fakty a dáta bez prifarbenia
Cieľom tohto príspevku IFP je analyticky a faktograficky prispieť z našej strany k viac informovanej verejnej diskusii o zdanení sladených nápojov. Najmä podeliť sa s užitočnými analytickými informáciami, ktoré sme spracovali pri kreovaní návrhu zavedenia dane zo sladených nápojov. Nad rámec základných faktov spojených so zdanením negatívnych externalít prezentujeme medzinárodné porovnanie zdanenia sladených nápojov, skúseností pri dizajnovaní dane ako aj zhrnutie výsledkov tejto dane v odbornej empirickej literatúre.
Spotrebná daň zo sladených nápojov (nielen) ako ďalší zdroj príjmov:
- Spotrebné dane sú selektívne dane, ktoré sú nad rámec DPH dodatočne uvaľované na tovary, ktorých spotreba je spojená s nepriaznivými účinkami na zdravie (napr. tabak, alkohol ale aj sladené nápoje).
- Ide o bežný daňový nástroj, ktorý popri generovaní dodatočných príjmov mnohé krajiny využívajú ako daňový komplement na zníženie spotreby cukru a s tým spojené zdravotné benefity.
- Predstavuje daň uvalenú na negatívne externality (priame a nepriame náklady z ich spotreby), ktoré nie sú reflektované v cenách sladených nápojov.
- V porovnaní s inými daňami (napr. dane z práce) ako konsolidačné opatrenie prináša dodatočné daňové príjmy menej deformujúcou a zaťažujúcou formou pre ekonomickú aktivitu.
- Ich zavádzanie ako jeden z možných nástrojov na znižovanie nadmernej spotreby sladených nápojov, resp. ako súčasť širšej stratégie[1] odporúčajú viaceré renomované inštitúcie (Svetová banka[2], Medzinárodný menový fond[3], OECD[4], Európska Komisia[5] a mnohí ďalší).
- Na maximalizovanie potenciálnych pozitívnych zdravotných účinkov sa odporúča, aby opatrenie bolo súčasťou širšieho plánu resp. stratégie (zahŕňajúcej napr. podporné programy športových aktivít na školách, prednášky o zdravom životnom štýle, označovanie výrobkov v obchodoch, obmedzenie reklamy, obmedzenie prístupu k nezdravým výrobkom na školách, riešenie nerovností v oblasti zdravia, napr. vo vzdelávaní, či infraštruktúre, a pod.).
- Ak sú primárnym cieľom potenciálne zdravotné benefity, potom:
- zavedenie dane na sladené nápoje ako zdravotnej dane by nemalo byť jediným nástrojom
- sadzba dane by mala byť dostatočne vysoká, aby vyvolala reakciu v spotrebe, odporúčania efektívnej dane na úrovni aspoň 20 % (WHO[6]) alebo 10-15 % z ceny (iní autori)
- je potrebné časť výnosu dane vyčleniť priamo na financovanie zdravotníctva a
- stanoviť si merateľné výsledkové ukazovatele (KPIs) pre odpočet cieľov
Zdroje s dôkazmi na podporu zdanenia sladených nápojov v súvislosti s cielením negatívnych externalít z ich spotreby:
Allcott, H., Lockwood, B. B., & Taubinsky, D. (2019): „Should We Tax Sugar-Sweetened Beverages? An Overview of Theory and Evidence“. The Journal of Economic Perspectives, 33(3), 202–227. https://www.jstor.org/stable/26732328
Basu, Sanjay, and Kristine Madsen. (2017): „Effectiveness and equity of sugar-sweetened beverage taxation.“ PLoS medicine 14.6 (2017): e1002327. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5487023/
Briggs, A. (2016): „Sugar tax could sweeten a market failure“. Nature 531, 551 (2016). https://doi.org/10.1038/531551a
Brownell, Kelly D., et al.(2009): „The public health and economic benefits of taxing sugar-sweetened beverages.“ The New England journal of medicine 361.16 (2009): 1599. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3140416/
Hattersley, Libby, et al. (2020): „Taxes on sugar-sweetened beverages: international evidence and experiences.“ https://thedocs.worldbank.org/en/doc/d9612c480991c5408edca33d54e2028a-0390062021/original/World-Bank-2020-SSB-Taxes-Evidence-and-Experiences.pdf
Parkes, Matthew. (2022): „A role for taxation in reducing Australia’s sugar consumption.“. https://taxpolicy.crawford.anu.edu.au/sites/default/files/uploads/taxstudies_crawford_anu_edu_au/2022-03/complete_policy_brief_1_2022_m_parkes.pdf
Stadelmaier, et al. (2022): „Using GRADE Evidence to Decision frameworks to support the process of health policy-making: an example application regarding taxation of sugar-sweetened beverages“. https://academic.oup.com/eurpub/article/32/Supplement_4/iv92/6849910
Tobacconomics. (2019): „Health Taxes to Save Lives: Employing Effective Excise Taxes on Tobacco, Alcohol, and Sugary Beverages“ [Report]. https://www.tobacconomics.org/files/research/512/Health-Taxes-to-Save-Lives-Report.pdf
WHO (2016): „Fiscal policies for diet and prevention of noncommunicable diseases: technical meeting report“, 5-6 May 2015, Geneva, Switzerland. https://www.who.int/docs/default-source/obesity/fiscal-policies-for-diet-and-the-prevention-of-noncommunicable-diseases-0.pdf?sfvrsn=84ee20c_2
Medzinárodný benchmark – prehľad zdanenia sladených nápojov vo svete:
- Vo svete v súčasnosti evidujeme celkovo 108 krajín[7], ktoré uplatňujú určitú formu dane z cukru, resp. zdaňujú minimálne jeden typ sladeného nápoja, napr. Chile, Ekvádor, India, JAR, Katar, Mexiko, Maroko, Nigéria, Omán[8] či v niektorých amerických mestách.[9]
- V Európe túto daň doteraz zaviedlo 15 krajín (vrátane španielskej autonómnej oblasti Katalánska), v súčasnosti ju stále aplikuje 13 z nich, vrátane Poľska a Maďarska.[10]
- Dánsko a Nórsko, kde bola miera zdanenia sladených nápojov najvyššia, ju medzičasom aj zrušili.
- Zavedenie je plánované v Taliansku (od júla 2024), Estónsku (od 2026), prípadne vážne úvahy o jej zavedení sa aktuálne vedú Slovinsku, či Česku.
- Vyčleňovanie (z angl. earmarking) výnosov dane z cukru na boj proti obezite a iným civilizačným ochoreniam sa však podľa dotazníkového zisťovania WHO[11] aspoň čiastočne uskutočňuje len v 9 krajinách sveta, pričom z európskych krajín ide o Portugalsko, Francúzsko, Poľsko, či Maďarsko (v minulosti aj Veľká Británia).
Nastavenie dane – pevné vs. škálované sadzby
- V globálnom meradle podľa WHO (2023)[11] v súčasnosti na jeden systém dane z cukru v škálovanej verzii podľa obsahu cukru vo výrobku pripadajú 3 systémy dane z cukru fungujúce na základe pevných sadzieb, vo vyspelých krajinách sveta je tento pomer vyrovnaný, teda v pomere 1:1.
- Pozorovaným benefitom oboch systémov je pozitívny vplyv na dopytovú stránku a to vyššia motivácia spotrebiteľov ku konzumácií výrobkov s nižším (škálovaný systém), alebo nulovým obsahom cukru (systém pevných sadzieb, pozitívna skúsenosť z Fínska[12]).
- Výhody škálovaného systému sadzieb:
- zvýšené motivácie výrobcov upravovať zloženie smerom k nižšiemu obsahu cukru pod stanovené hranice sadzieb dane (preukázané napr. v UK[13]).
- empirické pozorovania poukazujú na relatívne vyššie zdravotné a na to naviazané dlhodobé ekonomické benefity oproti systému dane uvaľovanej na objemovú jednotku[14].
- Výhody paušálneho systému sadzieb:
- znížená administratívna a implementačná náročnosť pre výrobcov, distribútorov, kontrolné zložky, či iné dotknuté subjekty.
- Skúsenosti iných krajín ukazujú, že pevné sadzby často predchádzali škálovaným sadzbám:
Účinnosť a efektivita daní zo sladených nápojov
Výsledky doterajšieho empirického výskumu (závery dvoch veľkých meta-štúdií – Teng, et al. (2019) a Andreyeva et al. (2022), ktoré sa zaoberali dôsledkami zavedenej dane aj vrátane krajín ako Maďarsko, Fínsko, Dánsko, Francúzsko, Portugalsko a pod.) možno zhrnúť nasledovne:
- daň znižuje ich spotrebu – výsledný účinok závisí od miery zdanenia, pričom v priemere:
- pozorovaný prenos dane do cien sa pohybuje na úrovni okolo 80 %
- spotreba klesá v rozmedzí od 10 % do 15 %, pričom štatisticky významný prechod spotrebiteľov k nezdaňovaným nápojom nebol preukázaný
- chýba však relevantné zhodnotenie vplyvu na cezhraničné nákupy, čo môže spôsobiť vo výsledku neefektívnosť opatrenia (oficiálna domáca spotreba klesá, ale konzumujem rovnako, keďže spotrebovávam za hranicami)
- daň je mierne regresívna – relatívne väčšie zaťaženie príjmov chudobnejšej časti spoločnosti (podobne ako je to u DPH, či iných daniach zaťažujúcich spotrebu).
- výsledky vplyvu dane na zdravotné benefity (napr. pokles BMI, nadváhy, obezity, zníženie kardiometabolických ochorení) sú viac-menej zmiešané
- zavedené dane vo väčšine prípadov viedli k zníženiu v aspoň jednom zo skúmaných indikátorov (štatisticky signifikantné výsledky), avšak výsledný efekt bol vo väčšine prípadov skôr minimálny (nie väčší ako v jednotkách %)
- skúsenosti zo zahraničia nepreukázali žiaden štatisticky významný negatívny vplyv zavedenia dane na zamestnanosť
Prehľad štúdií mapujúcich vplyvy konzumácie sladených nápojov, resp. zavedenia dane zo sladených nápojov na zdravie:
Australian Medical Association Report (2024): https://www.ama.com.au/sites/default/files/2024-02/A%20sweet%20deal%20-%20the%20case%20for%20taxing%20sugar-sweetened%20beverages.pdf
Azad, M. B., Abou-Setta, A. M., Chauhan, B. F., Rabbani, R., Lys, J., Copstein, L., Mann, A., Jeyaraman, M. M., Reid, A. E., Fiander, M., MacKay, D. S., McGavock, J., Wicklow, B., & Zarychanski, R. (2017): „Nonnutritive sweeteners and cardiometabolic health: a systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials and prospective cohort studies“. Canadian Medical Association Journal (CMAJ), 189(28), E929–E939. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28716847/
Briggs, Adam DM, et al. (2013): „Overall and income specific effect on prevalence of overweight and obesity of 20% sugar sweetened drink tax in UK: econometric and comparative risk assessment modelling study.“ Bmj 347. https://www.bmj.com/content/347/bmj.f6189
Briggs, A. D. M., Mytton, O. T., Kehlbacher, A., Tiffin, R., Elhussein, A., Rayner, M., Jebb, S. A., Blakely, T., & Scarborough, P. (2017): „Health impact assessment of the UK soft drinks industry levy: a comparative risk assessment modelling study. The Lancet. Public health, 2(1), e15-e22. https://www.thelancet.com/journals/lanpub/article/PIIS2468-2667(16)30037-8/fulltext
Brownell, Kelly D., et al. (2009): „The public health and economic benefits of taxing sugar-sweetened beverages.“ The New England journal of medicine 361.16 (2009): 1599. https://www.nejm.org/doi/10.1056/NEJMhpr0905723?url_ver=Z39.88-2003&rfr_id=ori:rid:crossref.org&rfr_dat=cr_pub%20%200pubmed
Cabrera Escobar et al. (2013): „Evidence that a tax on sugar sweetened beverages reduces the obesity rate: a meta-analysis“. https://bmcpublichealth.biomedcentral.com/articles/10.1186/1471-2458-13-1072
Du M, Griecci CF, Kim DD, Cudhea F, Ruan M, Eom H, Wong JB, Wilde PE, Michaud DS, Lee Y, Micha R, Mozaffarian D, Zhang FF. (2020): „Cost-Effectiveness of a National Sugar-Sweetened Beverage Tax to Reduce Cancer Burdens and Disparities in the United States“. JNCI Cancer Spectr. 2020 Aug 25;4(6):pkaa073. doi: 10.1093/jncics/pkaa073. PMID: 33409452; PMCID: PMC7771430. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30571305/
Emmert-Fees, K. M., Amies-Cull, B., Wawro, N., Linseisen, J., Staudigel, M., Peters, A., … & Laxy, M. (2023): „Projected health and economic impacts of sugar-sweetened beverage taxation in Germany: A cross-validation modelling study“. PLoS medicine, 20(11), e1004311. https://journals.plos.org/plosmedicine/article?id=10.1371/journal.pmed.1004311
Fernandez, M. A., & Raine, K. D. (2019): „Insights on the Influence of Sugar Taxes on Obesity Prevention Efforts“. Current nutrition reports, 8(4), 333-339. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31177469/
Imamura, F., O’Connor, L., Ye, Z., Mursu, J., Hayashino, Y., Bhupathiraju, S. N., & Forouhi, N. G. (2016) „Consumption of sugar sweetened beverages, artificially sweetened beverages, and fruit juice and incidence of type 2 diabetes: systematic review, meta-analysis, and estimation of population attributable fraction“. British Journal of Sports Medicine, 50(8), 496–504. https://bjsm.bmj.com/content/50/8/496
Liu, S., Veugelers, P. J., Maximova, K., & Ohinmaa, A. (2022): „Modelling the health and economic impact of sugary sweetened beverage tax in Canada“. PloS one, 17(11), e0277306-e0277306. https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0277306
Malik, V. S., Schulze, M. B., & Hu, F. B. (2006): „Intake of sugar-sweetened beverages and weight gain: a systematic review“. The American journal of clinical nutrition, 84(2), 274-288. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0002916523290073
Malik, Vasanti S., et al. (2010): „Sugar-sweetened beverages and risk of metabolic syndrome and type 2 diabetes: a meta-analysis.“ Diabetes care 33.11: 2477-2483. https://diabetesjournals.org/care/article/33/11/2477/26589/Sugar-Sweetened-Beverages-and-Risk-of-Metabolic
Mishra, A., Ahmed, K., Froghi, S., & Dasgupta, P. (2015): „Systematic review of the relationship between artificial sweetener consumption and cancer in humans: analysis of 599,741 participants. International journal of clinical practice, 69(12), 1418-1426. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/ijcp.12703
Pearlman, M., Obert, J. & Casey, L. (2017): „The Association Between Artificial Sweeteners and Obesity“. Curr Gastroenterol Rep 19, 64 (2017). https://doi.org/10.1007/s11894-017-0602-9 https://link.springer.com/article/10.1007/s11894-017-0602-9
Pineda, E., Gressier, M., Li, D., Brown, T., Mounsey, S., Olney, J., & Sassi, F. (2024): „Effectiveness and policy implications of health taxes on foods high in fat, salt, and sugar“. Food Policy, 123, 102599. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0306919224000101
Powell, Lisa M., et al. (2013): „Assessing the potential effectiveness of food and beverage taxes and subsidies for improving public health: a systematic review of prices, demand and body weight outcomes.“ Obesity reviews 14.2 (2013): 110-128. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/obr.12002?casa_token=prygCsirH7QAAAAA%3ACHnZ-Vb129n7_277wUSM6djBcNr4J3djIKExpAyL1K-1KnbZC6g63wyPOa2tsyQQvAJM6Vx2_6GNuNfa
Qin, P., Li, Q., Zhao, Y., Chen, Q., Sun, X., Liu, Y., Li, H., Wang, T., Chen, X., Zhou, Q., Guo, C., Zhang, D., Tian, G., Liu, D., Qie, R., Han, M., Huang, S., Wu, X., Li, Y., … Zhang, M. (2020): „Sugar and artificially sweetened beverages and risk of obesity, type 2 diabetes mellitus, hypertension, and all-cause mortality: a dose– response meta-analysis of prospective cohort studies“. European Journal of Epidemiology, 35(7), 655–671. https://link.springer.com/article/10.1007/s10654-020-00655-y
Rogers, N. T., Conway, D. I., Mytton, O., Roberts, C. H., Rutter, H., Sherriff, A., … & Adams, J. (2023): „Estimated impact of the UK soft drinks industry levy on childhood hospital admissions for carious tooth extractions: interrupted time series analysis“. BMJ nutrition, prevention & health, 6(2), 243. https://nutrition.bmj.com/content/early/2023/10/31/bmjnph-2023-000714
Rogers, N. T., Cummins, S., Forde, H., Jones, C. P., Mytton, O., Rutter, H., … & Adams, J. (2023): „Associations between trajectories of obesity prevalence in English primary school children and the UK soft drinks industry levy: An interrupted time series analysis of surveillance data“. PLoS Medicine, 20(1), e1004160. https://journals.plos.org/plosmedicine/article?id=10.1371/journal.pmed.1004160
Ruanpeng, D.,Thongprayoon, C., Cheungpasitporn, W., & Harindhanavudhi, T. (2017): „Sugar and artificially sweetened beverages linked to obesity: a systematic review and meta-analysis“. QJM : Monthly Journal of the Association of Physicians, 110(8), 513–520. https://academic.oup.com/qjmed/article/110/8/513/3574201
Sassano, Michele, et al. (2024): „National taxation on sugar-sweetened beverages and its association with overweight, obesity, and diabetes.“ The American Journal of Clinical Nutrition (2024). https://ajcn.nutrition.org/article/S0002-9165(23)66346-4/fulltext
Silver, Lynn D., et al. (2023): „Changes in sugar-sweetened beverage consumption in the first two years (2018–2020) of San Francisco’s tax: A prospective longitudinal study.“ PLOS global public health 3.1 (2023): e0001219. https://journals.plos.org/globalpublichealth/article?id=10.1371/journal.pgph.0001219
Schwendike, Stolpe (2017): „Taxing sugar-sweetened beverages: impact on overweight and obesity in Germany“. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5240244/
Sun, Ying, et al. (2024): „Sweetened beverages, genetic susceptibility, and incident atrial fibrillation: a prospective cohort study.“ Circulation: Arrhythmia and Electrophysiology 17.3 (2024): e012145. https://www.ahajournals.org/doi/10.1161/CIRCEP.123.012145
Vartanian, L. R., Schwartz, M. B., & Brownell, K. D. (2007): „Effects of soft drink consumption on nutrition and health: a systematic review and meta-analysis“. American journal of public health, 97(4), 667-675. https://ajph.aphapublications.org/doi/full/10.2105/AJPH.2005.083782
Veerman, J. Lennert, et al. (2016): „The impact of a tax on sugar-sweetened beverages on health and health care costs: a modelling study.“ PloS one 11.4 (2016): e0151460. https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0151460
Wang, Y. Claire, et al. (2012): „A penny-per-ounce tax on sugar-sweetened beverages would cut health and cost burdens of diabetes.“ Health Affairs 31.1 (2012): 199-207. https://www.healthaffairs.org/doi/abs/10.1377/hlthaff.2011.0410
WHO (2022): https://www.who.int/publications/i/item/9789240056299
Prehľad štúdií mapujúcich vplyvy konzumácie sladených nápojov na zamestnanosť:
Andreyeva et al. (2022): „Outcomes Following Taxation of Sugar-Sweetened Beverages: A Systematic Review and Meta-analysis“. https://jamanetwork.com/journals/jamanetworkopen/article-abstract/2792842
Díaz, Juan-José, et al. „Employment and wage effects of sugar-sweetened beverage taxes and front-of-package warning label regulations on the food and beverage industry: Evidence from Peru.“ Food Policy 115 (2023): 102412. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0306919223000106
Griffith, R., O’Connell, M., Smith, K., & Stroud, R. (2019): „The evidence on the effects of soft drink taxes“. IFS Briefing Note BN255. https://ifs.org.uk/publications/evidence-effects-soft-drink-taxes
Hattersley, L., Fuchs, A., Gonima, A., Silver, L., & Mandeville, K. (2020): „Business, employment, and productivity impacts of sugar-sweetened beverages taxes“. https://ideas.repec.org/p/wbk/wboper/34082.html
Law, Cherry, et al. (2020): „An analysis of the stock market reaction to the announcements of the UK Soft Drinks Industry Levy.“ Economics & Human Biology 38 (2020): 100834. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1570677X19302096?via%3Dihub
NIHR (2020): https://www.nihr.ac.uk/news/sugar-tax-had-no-lasting-negative-impacts-on-the-uk-soft-drinks-industry/24156
Schillinger, Dean, et al. (2016): „Do sugar-sweetened beverages cause obesity and diabetes? Industry and the manufacture of scientific controversy.“ Annals of Internal Medicine 165.12 (2016): 895-897. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7883900/
Prehľad štúdií mapujúcich vplyvy na predaje, spotrebu, ceny, nákupnú turistiku:
Cawley J, Thow AM, Wen K, Frisvold D. (2019): „The Economics of Taxes on Sugar-Sweetened Beverages: A Review of the Effects on Prices, Sales, Cross-Border Shopping, and Consumption“. Annu Rev Nutr. 2019 Aug 21;39:317-338. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31116649/
Cuadrado, Cristóbal, et al. (2020): „Effects of a sugar-sweetened beverage tax on prices and affordability of soft drinks in Chile: A time series analysis.“ Social Science & Medicine 245 (2020): 112708. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0277953619307038
Kurz, C. F., & König, A. N. (2021): „The causal impact of sugar taxes on soft drink sales: evidence from France and Hungary“. The European journal of health economics, 22(6), 905-915. https://link.springer.com/article/10.1007/s10198-021-01297-x
Powell, L. M., Chriqui, J. F., Khan, T., Wada, R., & Chaloupka, F. J. (2013): „Assessing the potential effectiveness of food and beverage taxes and subsidies for improving public health: a systematic review of prices, demand and body weight outcomes“. Obesity Reviews. 14:110-128. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3556391/
Silver, L. D., Ng, S. W., Ryan-ibarra, S., Taillie, L. S., Induni, M., Miles, D. R., Poti, J. M., & Popkin, B. M. (2017): „Changes in prices, sales, consumer spending, and beverage consumption one year after a tax on sugarsweetened beverages in Berkeley, California, US: A before-and-after study“. PLoS medicine, 14(4), e1002283- e1002283. https://journals.plos.org/plosmedicine/article?id=10.1371/journal.pmed.1002283
Teng, et al. (2019): „Impact of sugar-sweetened beverage taxes on purchases and dietary intake: Systematic review and meta-analysis“. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/obr.12868
Osvedčené postupy na základe skúseností pri implementácií dane zo sladených nápojov[15]
- sústrediť sa primárne na boj proti negatívnym externalitám, nie minimalizovanie spotreby sladených nápojov (ultimátny cieľ maximalizácie zdravia by mohol, prísne vzaté, viesť k úplnému zákazu konzumácie sladených nápojov, zakazovanie pôžitku však nie je správnym cieľom z hľadiska socio-ekonomického hľadiska; inými slovami, oprávnenosť uvalenia dane je len do takej miery, do akej by kompenzovala tzv. neinternalizované internality alebo externality (t. j. výrobca neznáša negatívne dôsledky vyplývajúce z jeho činnosti (v tomto prípade negatívne dopady sladených nápojov na zdravie obyvateľstva))
- zamerať sa na tú časť obyvateľstva, ktorá sladené nápoje spotrebuje najviac, resp. je externalitami zasiahnutá v najväčšej miere (to môže vyplývať z horších návykov, slabšej sebakontroly určitej časti spoločnosti – napr. riziko u detí, ktoré si zlé stravovacie návyky môžu niesť do dospelosti), môžu to byť dôvody pre opodstatnené uvalenie vyššej sadzby dane, či dokonca zákaz predaja na školách a pod.
- preferovať zdaňovanie podľa obsahu cukru, nie objemovej jednotky nápoja (škálovanie núti výrobcov znižovať objemu cukru v nápojoch a spotrebiteľov nakupovať nápoje s nižším obsahom cukru; napr. skúsenosti so zavádzaním dane z cukru vo vyše 40 štátoch USA hovoria o 43 % navýšení zdravotných benefitov v prípade zavedenia dane podľa obsahu cukru v nápoji oproti zdaňovaniu podľa objemu sladeného nápoja[16][17][18]); zavedenie sadzby podľa objemu nápoja (z dôvodu nižších administratívnych nákladov) môže byť čiastočne kompenzované rozširovaním základu dane o nápoje s obsahom umelých sladidiel, či iných škodlivých látok (nie len cukru)
- nezdaňovať rôzne diétne drinky (nápoje na predpis a pod.) aj napriek tomu, že existuje tendencia ich v základe dane ponechať nakoľko zvyknú čiastočne znižovať regresívnosť dane ako takej (tento typ potravín spotrebúvajú vo väčšej miere vyššie príjmové vrstvy obyvateľstva)
- pri hodnotení regresívnosti dane posudzovať nielen dodatočné výdavky po uvalení dane, ale aj benefity z toho plynúce (dáta ukazujú, že nižšie príjmové skupiny vedia benefitovať viac zo zavedenia dane oproti vyššie príjmovým, najmä z dôvodu, že zvyknú redukovať spotrebu sladených nápojov vo väčšej miere[19])
- ak je to možné, daň zavádzať v čo najširšom regióne (nie na lokálnej úrovni, a pod.) – zmierňuje sa tým riziko nákupnej turistiky, znižujú sa administratívne náklady
