• Ekonomická aktivita v eurozóne sa v septembri nečakane prepadla do pásma recesie.
  • Dôvodom je vytratenie pozitívneho vplyvu spôsobeného olympiádou.
  • Ceny aj zamestnanosť vplyvom slabého dopytu klesajú, rastie však riziko technickej recesie v Nemecku.

Septembrový index nákupných manažérov opäť negatívne prekvapil. Kompozitný indikátor oproti predchádzajúcemu mesiacu odpísal 2,1 bodu, čím sa dostal na hodnotu 48,9 bodu. Indikátor sa tak opäť prepadol do pásma recesie, z ktorého sa vymanil iba začiatkom tohto roka.

Pozitívne momentum z olympiády sa rýchlo vytratilo. Za nečakane strmým prepadom stojí najmä silný pokles služieb vo Francúzsku. Index nákupných manažérov v službách vo Francúzsku odpísal výrazných 6,7 boda a po augustovom pozitívnom prekvapení podporenom olympiádou sa tak opäť vrátil do pásma recesie, v ktorom sa nachádza väčšinu tohto roka. Služby v Nemecku aj zvyšku eurozóny však v septembri naďalej pokračovali v miernom raste.

Priemysel zostáva naďalej problematický. Priemyselný index nákupných manažérov v eurozóne sa nachádza v pásme recesie už dvadsiaty siedmy mesiac v rade. Pokračujúci pokles domácich aj exportných objednávok a znižovanie zásob práce nenaznačujú zlepšenie v blízkej dobe. Očakávania o budúcnosti naďalej klesajú, pričom v Nemecku negatívne očakávania prvý krát prevážili nad pozitívnymi za posledný rok.

Autori

Slabší dopyt tlačí aj na zamestnanosť. Tá vplyvom nízkych objednávok a pesimistických očakávaní klesá najmä v priemysle. Pracovná sila v priemysle v eurozóne bola v septembri zredukovaná najviac za posledné 4 roky a celková pracovná sila v Nemecku klesla najviac za posledných viac ako 15 rokov s výnimkou pandémie. Napriek tomu, zamestnanosť v službách v eurozóne v naďalej rástla, hoci najpomalšie za posledný rok. Všeobecne slabší dopyt však tlačí infláciu na ústup s cenovými rastami opäť konzistentnými s predpandemickým trendom v niektorých krajinách.

Index nákupných manažérov poukazuje na nečakane nízky výkon v treťom kvartáli. Väčšina prognóz očakávala razantnejšie oživenie eurozóny v druhej polovici roka najmä vplyvom uvoľnenia menovej politiky. Oživenie však zatiaľ napreduje pomaly, a to najmä v Nemecku, ktorého ekonomický rast od pandémie stagnuje. Negatívny sentiment obzvlášť v automobilovom priemysle a nízke objednávky naznačujú, že Nemecko môže v tomto kvartáli skĺznuť do technickej recesie. To by malo negatívny vplyv aj na eurozónu, ktorej aktuálne hodnoty indexu nákupných manažérov sú konzistentné s miernym medzikvartálnym poklesom HDP na úrovni 0,2 %. Slabnúci rast v eurozóne ohrozuje vyhliadky ECB na tzv. mäkké pristátie a vzniká otázka, či by uvoľňovanie menovej politiky nemalo byť rýchlejšie, po vzore amerického FEDu.

Autori