23. septembra 2024/Aktuálne dianie v ekonomike, Flash správy, Zahraničná ekonomika
S olympijským ohňom zmizli aj vyhliadky na oživenie v eurozóne
2024 | Flash info z ekonomického sentimentu v eurozóne
Septembrový index nákupných manažérov opäť negatívne prekvapil. Kompozitný indikátor oproti predchádzajúcemu mesiacu odpísal 2,1 bodu, čím sa dostal na hodnotu 48,9 bodu. Indikátor sa tak opäť prepadol do pásma recesie, z ktorého sa vymanil iba začiatkom tohto roka.
Pozitívne momentum z olympiády sa rýchlo vytratilo. Za nečakane strmým prepadom stojí najmä silný pokles služieb vo Francúzsku. Index nákupných manažérov v službách vo Francúzsku odpísal výrazných 6,7 boda a po augustovom pozitívnom prekvapení podporenom olympiádou sa tak opäť vrátil do pásma recesie, v ktorom sa nachádza väčšinu tohto roka. Služby v Nemecku aj zvyšku eurozóny však v septembri naďalej pokračovali v miernom raste.
Priemysel zostáva naďalej problematický. Priemyselný index nákupných manažérov v eurozóne sa nachádza v pásme recesie už dvadsiaty siedmy mesiac v rade. Pokračujúci pokles domácich aj exportných objednávok a znižovanie zásob práce nenaznačujú zlepšenie v blízkej dobe. Očakávania o budúcnosti naďalej klesajú, pričom v Nemecku negatívne očakávania prvý krát prevážili nad pozitívnymi za posledný rok.
Slabší dopyt tlačí aj na zamestnanosť. Tá vplyvom nízkych objednávok a pesimistických očakávaní klesá najmä v priemysle. Pracovná sila v priemysle v eurozóne bola v septembri zredukovaná najviac za posledné 4 roky a celková pracovná sila v Nemecku klesla najviac za posledných viac ako 15 rokov s výnimkou pandémie. Napriek tomu, zamestnanosť v službách v eurozóne v naďalej rástla, hoci najpomalšie za posledný rok. Všeobecne slabší dopyt však tlačí infláciu na ústup s cenovými rastami opäť konzistentnými s predpandemickým trendom v niektorých krajinách.
Index nákupných manažérov poukazuje na nečakane nízky výkon v treťom kvartáli. Väčšina prognóz očakávala razantnejšie oživenie eurozóny v druhej polovici roka najmä vplyvom uvoľnenia menovej politiky. Oživenie však zatiaľ napreduje pomaly, a to najmä v Nemecku, ktorého ekonomický rast od pandémie stagnuje. Negatívny sentiment obzvlášť v automobilovom priemysle a nízke objednávky naznačujú, že Nemecko môže v tomto kvartáli skĺznuť do technickej recesie. To by malo negatívny vplyv aj na eurozónu, ktorej aktuálne hodnoty indexu nákupných manažérov sú konzistentné s miernym medzikvartálnym poklesom HDP na úrovni 0,2 %. Slabnúci rast v eurozóne ohrozuje vyhliadky ECB na tzv. mäkké pristátie a vzniká otázka, či by uvoľňovanie menovej politiky nemalo byť rýchlejšie, po vzore amerického FEDu.