Niečo na preclenie?
Hoci USA nepatria k hlavným obchodným partnerom Slovenska, otvorenosť našej ekonomiky a nízka diverzita exportu nás robia obzvlášť zraniteľnou krajinou v prípade zavedenia ciel vo svetovom obchode. Konečný dopyt z USA generuje približne 2,4% slovenského HDP a 70 tisíc pracovných miest. V prípade automobiliek ide však až o 10% pridanej hodnoty a 9 tisíc pracovných miest, ktoré sú naviazané na americký dopyt. Zavedenie osobitne vysokých ciel pre automobily by tak mohlo pre Slovensko predstavovať výrazný negatívny šok.
Slovenská ekonomika nie je výrazne ohrozená clami do USA napriamo, keďže priamo do USA smeruje len 4,5 % našich exportov. V predchádzajúcom vydaní Monitora sme upozornili, že Slovensko a ostatné krajiny V3 sú priamej hrozbe ciel vystavené relatívne málo v porovnaní napr. s Írskom či Nemeckom. Pre Slovensko platí, že drvivá väčšina obchodu sa odohráva s našimi partnermi v EÚ. Do krajín únie smeruje až 80% našich exportov, pričom pre každý druhý produkt je cieľovou destináciou niektorá zo susedných krajín V4 alebo Nemecko. Do USA vyvážame len približne 4,5% našich exportov a pri importoch z USA patríme ku chvostu v EÚ s približne 1,3%.
Napriek tomu, bližší pohľad odkrýva nezanedbateľné riziká plynúce z otvorenosti slovenskej ekonomiky a nízkej produktovej diverzity exportu. Slovensko je jedna z najotvorenejších ekonomík EÚ s podielom vývozov na HDP v posledných rokoch na úrovni približne 90%. Pre porovnanie, najväčšie krajiny EÚ vyvážajú približne 30% svojej výroby (s rozdielom Nemecka s vývozmi voči HDP na úrovni 45%), USA len 10%. Ide o prirodzený jav. Veľké krajiny majú veľký domáci trh, ktorý dokáže absorbovať značnú časť výroby. Pri veľkom domácom trhu sa do popredia dostávajú aj služby, ktoré majú spravidla vysokú pridanú hodnotu a ich podiel na HDP rastie. Menšie krajiny sú v snahe o rast prosperity väčšinou odkázané na aktívnu participáciu na medzinárodnom obchode a v snahe o udržanie konkurencieschopnosti sa viac a viac špecializujú na konkrétne produkty. Slovensko je automobilovou veľmocou. Vyrábame najviac áut na obyvateľa na svete. Autá dominujú aj našim exportom do USA. Tvoria až približne tri-štvrtiny vývozu a za zvyšok zodpovedajú rôzne iné priemyselné výrobky ako napr. stroje či chemikálie. Je to práve veľká otvorenosť slovenskej ekonomiky a málo diverzifikovaný export, ktoré zosilňujú negatívne riziko zavedenia ciel, aj napriek tomu, že do USA smeruje len relatívne malá časť našich exportov. V úvahách o možných clách zo strany USA sa často zmieňujú až 100%-né clá na európske autá, čo by vzhľadom na štruktúru našich vývozov bolo pre Slovensko veľmi negatívne.
Prípadné zavedenie plošných ciel by ovplyvnilo slovenskú ekonomiku nielen cez nižší priamy vývoz do USA, ale aj nepriamo cez dodávateľské reťazce v tretích krajinách s cieľovou stanicou v USA. Krajiny V4, Slovensko nevynímajúc, sú hlboko integrovanou súčasťou dodávateľských reťazcov nemeckých priemyselných podnikov, najmä automobiliek. Zavedenie ciel by teda znížilo nemecké vývozy do USA, čo by sa prejavilo aj na nemeckom dopyte po slovenských exportných produktoch. V takomto prípade ide o nepriame efekty ciel. Podľa našich prepočtov až 10% pridanej hodnoty, ktorá vzniká v automobilovom priemysle, je generovanej dopytom z USA (či už priamo alebo nepriamo napr. cez Nemecko). V prepočte na celú ekonomiku generuje americký dopyt približne 2,4% slovenského HDP a 3% zamestnanosti. To je asi 70 tisíc pracovných miest, z toho 30 tisíc v priemyselnej výrobe a 9 tisíc v automobilkách. Práve tieto pracovné miesta by v prípade obchodnej vojny mohli byť najviac ohrozené.
