Na hory či k vode?
Turizmus na Slovensku expanduje a približuje sa rekordným úrovniam spred pandémie. Napriek tomu jeho význam pre ekonomiku mierne zaostáva za priemerom eurozóny. Sektor je charakteristický vysokým podielom domácich turistov a výraznými regionálnymi rozdielmi, pričom vyššia návštevnosť sa zatiaľ nepremieta do štatistík zamestnanosti a miezd.
Turizmus patrí medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia služieb na Slovensku. Podiel ubytovacích a stravovacích služieb na hrubej pridanej hodnote sa od roku 2008 viac než zdvojnásobil, napriek tomu však sektor v roku 2024 vytváral len o niečo viac ako 2 % nominálnej pridanej hodnoty ekonomiky. Jeho význam je tak naďalej nižší než v eurozóne, kde je jeho podiel približne o polovicu vyšší. Rozdiel je ovplyvnený najmä najväčšími krajinami bloku s rozvinutým cestovným ruchom, ako sú Taliansko a Španielsko. V porovnaní s krajinami V4 je však podiel turizmu na slovenskej ekonomike vyšší.
Počet hostí využívajúcich ubytovacie zariadenia na Slovensku dlhodobo rastie. V roku 2025 navštívilo slovenské hotely a ubytovacie zariadenia viac ako 6 miliónov turistov, čo predstavuje nárast o viac než 40 % za posledných desať rokov. Aj v prvom štvrťroku tohto roka pokračoval rast návštevnosti medziročne o 9 %. Napriek tomu počet návštevníkov stále mierne zaostáva za úrovňou z rekordného roku 2019. Ten je charakteristický zavedením rekreačných poukazov, čo sa odzrkadlilo aj vo vyššej miere domáceho turizmu.
Slovenský cestovný ruch je postavený predovšetkým na domácich návštevníkoch. Tí tvoria približne dve tretiny všetkých turistov aj prenocovaní, čo je hodnota blízka priemeru Európskej únie. Kým v Nemecku či Poľsku domáci turisti predstavujú približne štyri pätiny návštevníkov, v Chorvátsku alebo na Cypre nedosahuje ich podiel ani pätinu.
Najväčší počet návštevníkov smeruje dlhodobo do Bratislavského kraja, ktorý sa podieľa približne štvrtinou všetkých turistov. Zároveň tu návštevníci zotrvávajú najkratšie spomedzi všetkých krajov – priemerne menej než dve noci. Naopak, Žilinský a Prešovský kraj zaznamenávajú najvyšší počet prenocovaní a priemerná dĺžka pobytu sa v nich blíži trom nociam. Súčasne ide o jediné dva kraje, v ktorých počet návštevníkov už prekonal predpandemický rekord z roku 2019. Významnú úlohu zohrávajú horské turistické destinácie vrátane Vysokých Tatier a Demänovskej doliny.
Napriek rastu návštevnosti zostáva príspevok sektora k zamestnanosti dlhodobo stabilný. Ubytovacie služby zamestnávajú menej než 1 % pracujúcich a spolu s reštauračnými službami predstavujú približne 3,5 % celkovej zamestnanosti. Odmeňovanie v sektore zároveň patrí k najnižším v ekonomike, keďže priemerné mzdy často nedosahujú ani 60 % priemernej mzdy v hospodárstve.
