Makroekonomické efekty zamestnávania sociálne vylúčených komunít

V tejto analýze vytvoríme model všeobecne vypočítateľnej rovnováhy slovenskej ekonomiky s cieľom zhodnotiť potenciálny vplyv aktívnych politík trhu práce na ekonomickú výkonnosť so zameraním na aktivačné práce a inkluzívne programy. Následne využijeme individuálne mikroekonomické údaje a identifikujeme sociálne vylúčené komunity, ktoré v každom simulačnom období zaradíme na trh práce buď ako aktivačných pracovníkov alebo ako inkluzívnych zamestnancov. Kalibrácia modelu je založená na matici spoločenského účtovníctva a individuálnych mikroekonomických dátach, ktoré sa uplatňujú na dezagregáciu domácností a výrobcov a dynamizáciu aktívnych politík trhu práce. Naše výsledky ukazujú, že obidva typy aktívnych politík pomáhajú znížiť štrukturálnu nezamestnanosť a zlepšiť potenciálnu produkciu v slovenskej ekonomike. Zároveň sme však zistili, že inkluzívne programy poskytujú v strednodobom horizonte výrazne lepšie výsledky ako aktivačné práce.

Sociálne vylúčenie menšín predstavuje vážny problém pre svetové ekonomiky zo spoločenského aj ekonomického hľadiska. Štrukturálne rozdiely v životnej úrovni a spoločenských vzťahoch oproti väčšinovej populácii môžu totiž viesť až k vzniku generačnej chudoby a priamej alebo skrytej diskriminácii sociálne vylúčených komunít. Navyše, absencia potrebného vzdelania a pracovných návykov vedie k vzniku štrukturálnej nezamestnanosti, ktorá má negatívny vplyv na potenciálnu produkciu v ekonomike. Nízka životná úroveň a generačná chudoba sociálne vylúčených komunít následne vytvárajú tlak na verejný sektor v podobe rozsiahlych výdavkov na sociálne dávky.

Vo svete existuje množstvo príkladov negatívnych dôsledkov sociálneho vylúčenia menšín. V našej analýze sa sústredíme na prípad Slovenskej republiky, ktorý sa vyznačuje štrukturálnou segregáciou časti rómskej komunity. Táto segregácia má za následok vysokú mieru chudoby v rámci sociálne vylúčených komunít, ktorá je pozorovateľná naprieč generáciami, katastrofálnu životnú úroveň vo vybraných oblastiach, vysokú mieru závislosti od sociálnych dávok a takisto vznik štrukturálnej nezamestnanosti, ktorá je spôsobená absenciou potrebného vzdelania a pracovných návykov. Nešťastná kombinácia týchto faktorov mimoriadne sťažuje prelomenie slučky sociálneho vylúčenia, a tým aj zlepšenie súčasnej situácie rómskej komunity. Problém je navyše umocnený diskrimináciou tejto komunity väčšinovou populáciou a jej následným vytláčaním z trhu práce, ktoré sa prejavuje vysokou mierou neaktivity a nezamestnanosti..

Viac sa dočítate v priloženej analýze (v anglickom jazyku).