Koláč sa zväčšuje, ale nie pre všetkých
Podiel miezd na HDP stúpol na Slovensku od roku 1995 takmer najviac v EÚ. Napriek dlhodobému rastu však stále patrí úrovňou medzi najnižšie v EÚ. Inflačná kríza dlhodobý trend zvyšujúceho sa podielu pre zamestnancov prerušila. Zisky firiem v rokoch 2021 až 2023 stúpali viac než mzdy. Výrazný pokles podielu miezd na HDP zaznamenali najmä odvetvia ako obchod, doprava ale aj priemysel a stavebníctvo. Naopak minimálnu zmenu zaznamenali vysokokvalifikované služby ako IKT či financie. Dopyt po špecialistoch s vyšším vzdelaním rástol, kým v menej platených sektoroch sa pracovné miesta často zapĺňali zahraničnými pracovníkmi.
Podiel kompenzácií na HDP je na Slovensku stále jeden z najnižších v EÚ. V porovnaní s priemerom EÚ zaostávame o takmer 7 p. b.. To, koľko z celkovej pridanej hodnoty pripadne zamestnancom a koľko firmám, závisí od dlhodobých aj krátkodobých faktorov. Dlhodobé štrukturálne faktory súvisia s technologickými zmenami, globalizáciou, sektorovou štruktúrou ekonomiky, či reguláciou trhu práce. Krátkodobo môže do hry vstupovať mzdové vyjednávanie a napätie na trhu práce, odrážajúce vzťah množstva práce vzhľadom na dopyt po nej.
Mzdy ku HDP však na Slovensku rástli od roku 1995 štvrtým najvyšším tempom v EÚ. Pred 30-timi rokmi začínalo Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami na najnižšej štartovacej pozícií, keď podiel ceny práce v pomere ku HDP bol nižší než 43 %. Väčšina európskych ekonomík od roku 1995 zaznamenala pokles podielu príjmov z práce voči HDP, keď podiel vo odvetviach náročnejších ma prácu ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a priemysel oproti službám klesal. Naopak mnoho krajín s pôvodne nízkym objemom miezd na HDP úspešne skonvergovalo k priemeru EÚ. Rýchlejší rast než Slovensko zaznamenala len Bulharsko, Litva a Lotyšsko.
Inflačná kríza dočasne znížila podiel miezd a platov na celkovom koláči. Inflácia je vo všeobecnosti ťahaná dynamikou miezd. Tentoraz však došlo k šoku, keď inflácia stúpla v dôsledku vyšších cien energií a poľnohospodárskych komodít v zahraničí. Okrem toho, že celkový výkon ekonomiky zaostal za spotrebiteľskou infláciou, cenový šok absorbovali najmä zamestnanci, keď mzdové vyjednávania nestihli reagovať na stúpajúcu cenovú hladinu. Výsledkom bol rýchlejší rast ziskov oproti mzdám v období rokov 2021 až 2023. V roku 2024 sa však už situácia otočila a mzdy zamestnancov znova predbehli v raste zisky.
Pokles podielu miezd a platov voči HDP bol najvýraznejší v priemysle, stavebníctve a nízko-kvalifikovaných službách. Naopak, len nepatrnú zmenu zaznamenali vyššie-kvalifikované služby ako IKT, finančníctvo, poisťovníctvo a odborné, vedecké a technické činnosti. Tlak na digitalizáciu v týchto sektoroch si žiada vysokokvalifikovaných zamestnancov s vyššími platmi. Až takmer dve tretiny z profesionálov, špecialistov a technikov má na Slovensku vysokoškolské vzdelanie. Klesajúci podiel platov na HDP vo vybraných sektoroch našej ekonomiky odráža viacero faktorov. Jednak dochádza k zmene v štruktúre ekonomiky. Priemysel u nás stratil v posledných piatich rokoch až 5,5 % svojich zamestnancov. V službách ako obchod, doprava, gastrosektor a hotelierstvo pracuje o necelé 4 % ľudí menej než v roku 2019. Na druhej strane aktuálny nedostatok pracovnej sily do značnej miery kompenzujú zahraniční pracovníci, ktorí majú spravidla nižšie mzdy než domáci. Desatina z nich je zamestnaná v službách a až dve tretiny zahraničných pracovníkov u nás pracuje na manuálnych pozíciách ako operátori strojov a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.
pexels z Pixabay