Infláciu delí železná opona
Inflácia je na východe EÚ silnejšia než na západe. Jedným z faktorov je aj vyšší podiel potravín a energií v spotrebnom koši na východe EÚ. Keďže ceny týchto položiek stúpali výraznejšie ako iné tovary a služby, východ EÚ bol zasiahnutý výraznejšie. Ak by bola na Slovensku štruktúra spotreby rovnaká ako v eurozóne, inflácia by bola u nás v marci o 0,8 p.b. nižšia.
Hoci inflácia v eurozóne v marci klesla na 6,9 %, tempo rastu cien potravín medziročne opäť zrýchlilo na vyše 15 %. Inflácia je pritom na východe EÚ silnejšia než na západe EÚ. Jedným z faktorov je aj nepriaznivá štruktúra spotrebného koša: chudobnejšie štáty na východe EÚ vydávajú vyšší podiel výdavkov na potraviny a energie na úkor služieb.
Ak by bola štruktúra spotreby na Slovensku rovnaká ako v Eurozóne, inflácia by bola u nás v marci nižšia o 0,8 percentuálneho bodu. Podiel výdavkov na potraviny a energie tvorí na Slovensku takmer polovicu, kým v eurozóne len necelú tretinu. Ak by sme na Slovensku vydávali na potraviny a energie tak ako v eurozóne len tretinu, tak pri nezmenených rastoch cien jednotlivých zložiek spotrebného koša by celková cenová hladina rástla v marci pomalšie o necelý percentuálny bod. Najmenej priaznivý efekt spotrebného koša je v Lotyšsko, kde je vďaka nemu inflácia nafúknutá až o takmer 3 percentuálne body.
Ceny potravín na Slovensku však môžu rásť rýchlejšie aj pre vysoké ceny domácich producentov. Cena komoditného masla je na Slovensku dlhodobo najvyššia v EÚ. Aktuálne prevyšuje priemernú cenu EÚ až o 30 %, kým cena surového mlieka je na Slovensku v porovnaní s EÚ stabilne nižšia o 10 %. Podobne cena slovenskej pšenice je od decembra dokonca vyššia ako priemerná cena v EÚ. To je anomália, ktorá sa naposledy vyskytla pred desiatimi rokmi.
Ilustračná fotografia – Unsplash