15. mája 2025/Aktuálne dianie v ekonomike, Domáca ekonomika, Flash správy
Export sa predzásobuje pred clami a spotrebitelia znižujú výdavky
2025 | Flash info z vývoja HDP
V prvom štvrťroku 2025 zaznamenala slovenská ekonomika medziročný rast HDP o 0,9 %, čo predstavuje spomalenie v porovnaní s posledným štvrťrokom minulého roku. Medzikvartálne HDP stúplo o 0,2 %. Maloobchodné tržby indikujú, že spomalenie bolo spôsobené predovšetkým pretrvávajúcimi inflačnými tlakmi a opatreniami fiškálnej konsolidácie, ktoré tlmili spotrebu domácností. Registrácie automobilov, kľúčová zložka spotreby tovarov dlhodobej spotreby, medziročne klesli o 13 % po výraznom predzásobení koncom roka 2024. Očakávame, že externý dopyt ekonomickú aktivitu mierne podporil a to najmä prostredníctvom silnej exportnej výkonnosti v automobilovom sektore. Priemyselné tržby v januári a najmä vo februári rástli, pravdepodobne aj kvôli snahe vyviezť do USA čo najviac výrobkov ešte pred uvalením ciel. Dovoz však rástol pravdepodobne ešte rýchlejšie. Poháňal ho najmä import strojov, dopravných zariadení a minerálnych palív. Stavebná aktivita vykázala dynamický rast, poháňaný investíciami podporovanými z Plánu obnovy.
Rast Slovenska bol pomalší ako v Poľsku a Českej republike, ale výrazne silnejší ako v Maďarsku. Slovenská ekonomika zostáva zraniteľná voči výkyvom externého dopytu.
Zamestnanosť poklesla najviac za 4 roky. Počet pracujúcich sa oproti minulému kvartálu znížil o viac než 6 tisíc ľudí, čo predstavuje úbytok o 0,3 %. Medziročná dynamika opäť vykázala červené čísla. V porovnaní s úvodom roka 2024 sa počet pracovných miest znížil o vyše 8 000, čo predstavuje pokles o 0,3 %. Ani zahraniční pracovníci nedokázali vykompenzovať straty zamestnaných. Bez nich by však bol medziročný pokles zamestnanosti trojnásobný. Mesačné štatistiky naznačujú pokles naprieč všetkými sektormi. Predpokladáme, že naďalej klesali najmä zamestnanci. Časť zníženia môže čiastočne vysvetliť posledná vlna odchodov do predčasných dôchodkov, ktorá však bola podstatne nižšia než tá zo záveru roka 2023. Časť zamestnancov sa pravdepodobne stále presúva medzi živnostníkov, ktorých je od pandémie o 6 % viac. Podiel živnostníkov na zamestnanosti u nás od roku 1995 rástol najrýchlejšie v EÚ, pričom 82 % SZČO tvoria živnostníci bez zamestnancov. Najviac samostatných živnostníkov pôsobí v stavebníctve, kde tvorí každý tretí živnostník.