• Facebook
  • LinkedIn
  • O inštitúte
  • Kariéra
  • Newsletter
  • Kontakt
Inštitút finančnej politiky
  • Aktuálne dianie
  • Prognózy
    • Makroekonomické prognózy
    • Daňové prognózy
  • Publikácie
  • Dáta a štatistiky
  • Kalkulačky
  • Aktivity
  • Vyhľadávanie
  • Menu Menu
15. mája 2025/Aktuálne dianie v ekonomike, Domáca ekonomika, Flash správy

Export sa predzásobuje pred clami a spotrebitelia znižujú výdavky

2025 | Flash info z vývoja HDP

  • HDP Slovenska v 1. štvrťroku 2025 medziročne vzrástol o 0,9 %.
  • Mesačné indikátory naznačujú, že spomalenie z 1,7 % v 4. štvrťroku 2024 je najmä v dôsledku slabšieho domáceho dopytu a vysokej inflácie (medziročne 3,9 %).
  • Zamestnanosť sklamala, poklesla medzikvartálne aj medziročne o 0,3 %.
  • Vývoj v prvom štvrťroku je menej priaznivý než očakávala februárová prognóza IFP.

V prvom štvrťroku 2025 zaznamenala slovenská ekonomika medziročný rast HDP o 0,9 %, čo predstavuje spomalenie v porovnaní s posledným štvrťrokom minulého roku. Medzikvartálne HDP stúplo o 0,2 %. Maloobchodné tržby indikujú, že spomalenie bolo spôsobené predovšetkým pretrvávajúcimi inflačnými tlakmi a opatreniami fiškálnej konsolidácie, ktoré tlmili spotrebu domácností. Registrácie automobilov, kľúčová zložka spotreby tovarov dlhodobej spotreby, medziročne klesli o 13 % po výraznom predzásobení koncom roka 2024. Očakávame, že externý dopyt ekonomickú aktivitu mierne podporil a to najmä prostredníctvom silnej exportnej výkonnosti v automobilovom sektore. Priemyselné tržby v januári a najmä vo februári rástli, pravdepodobne aj kvôli snahe vyviezť do USA čo najviac výrobkov ešte pred uvalením ciel. Dovoz však rástol pravdepodobne ešte rýchlejšie. Poháňal ho najmä import strojov, dopravných zariadení a minerálnych palív. Stavebná aktivita vykázala dynamický rast, poháňaný investíciami podporovanými z Plánu obnovy.

Rast Slovenska bol pomalší ako v Poľsku a Českej republike, ale výrazne silnejší ako v Maďarsku. Slovenská ekonomika zostáva zraniteľná voči výkyvom externého dopytu.

Zamestnanosť poklesla najviac za 4 roky. Počet pracujúcich sa oproti minulému kvartálu znížil o viac než 6 tisíc ľudí, čo predstavuje úbytok o 0,3 %. Medziročná dynamika opäť vykázala červené čísla. V porovnaní s úvodom roka 2024 sa počet pracovných miest znížil o vyše 8 000, čo predstavuje pokles o 0,3 %. Ani zahraniční pracovníci nedokázali vykompenzovať straty zamestnaných. Bez nich by však bol medziročný pokles zamestnanosti trojnásobný. Mesačné štatistiky naznačujú pokles naprieč všetkými sektormi. Predpokladáme, že naďalej klesali najmä zamestnanci. Časť zníženia môže čiastočne vysvetliť posledná vlna odchodov do predčasných dôchodkov, ktorá však bola podstatne nižšia než tá zo záveru roka 2023. Časť zamestnancov sa pravdepodobne stále presúva medzi živnostníkov, ktorých je od pandémie o 6 % viac. Podiel živnostníkov na zamestnanosti u nás od roku 1995 rástol najrýchlejšie v EÚ, pričom 82 % SZČO tvoria živnostníci bez zamestnancov. Najviac samostatných živnostníkov pôsobí v stavebníctve, kde tvorí každý tretí živnostník.

  • Zdielať Facebook
  • Zdielať LinkedIn
  • Share by Mail
Autori

  • Miroslav Kľúčik
    Miroslav Kľúčik
  • Monika Pécsyová
    Monika Pécsyová

  • Zdielať Facebook
  • Zdielať LinkedIn
  • Share by Mail

Autori

  • Miroslav Kľúčik
    Miroslav Kľúčik
  • Monika Pécsyová
    Monika Pécsyová
© Autorské práva - IFP. Web IFP prezentuje názory analytického tímu IFP, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory Ministerstva financií SR.
  • Facebook
  • LinkedIn
  • GDPR
  • Cookies
Jedenkrát a dosť: Návrat nadmerne uplatneného daňového bonusuObrat na trhu práce?
Zrolovať na začiatok