Eurozóna v tomto roku porastie o 0,6 % a v budúcom o 1,2 %. V oboch prípadoch ide o výraznú revíziu smerom nadol (o 0,5 p.b. a 0,4 p.b.) oproti jarnej prognóze. Ekonomický vývoj v tomto roku bol poznačený hlavne slabou súkromnou spotrebou spôsobenou poklesom reálnych miezd. Vývoj negatívne ovplyvnili aj prísna menová politika a postupné vyprchávanie fiškálnych stimulov. Brzdou rastu bol aj medzinárodný obchod. Tempo rastu ekonomík eurozóny by sa malo zrýchliť v nasledujúcich rokoch vďaka postupne rastúcej reálnej mzde, ktorá pozitívne ovplyvní súkromnú spotrebu. Zlepšenie by malo nastať aj v medzinárodnom obchode, no dynamika zostane striedma, čo povedie k strate trhových podielov.

Hlavným obchodným partnerom Slovenska sa nedarí. Naši partneri vo V3 s výnimkou Poľska, podobne ako aj Nemecko a Rakúsko, v tomto roku zaznamenajú pokles HDP. Rast na Slovensku napriek tomu pokračuje najmä vďaka oživeniu v automobilovom priemysle a vyšším investíciám z EÚ fondov a Plánu obnovy. K slabému výkonu krajín V3 prispieva, podobne ako vo zvyšku eurozóny, tlmená súkromná spotreba, na ktorú vplýva aj menová politika týchto krajín. Tie v snahe utíšiť silný nárast cien zašli v sprísňovaní ešte ďalej ako ECB. Efekty sú obzvlášť viditeľné v Česku, ktorého výkonnosť na prognózovanom horizonte zostane najslabšia spomedzi krajín V4. S ťažkosťami zápasí aj náš hlavný obchodný partner Nemecko, ktoré sa len tesne vyhlo technickej recesií. Hoci tento rok uzavrie s poklesom, v budúcom roku vďaka nárastu spotreby a podpore exportných trhov porastie o 0,8 %.