Európa pracuje menej a Slovensko ju dobieha
Slováci trávia prácou v priemere o dve hodiny týždenne menej než v roku 2019. Aj keď sa zamestnanosť po skončení pandémie rýchlo zotavila, pracovný čas sa na úroveň spred roka 2019 nevrátil. Pandémia len urýchlila predchádzajúci dlhodobý klesajúci trend v odpracovaných hodinách. Prepad v SR bol takmer najväčší v EÚ, plošný, naprieč sektormi, povolaním, vekom aj pohlavím, pričom zmena štruktúry ekonomiky ho vysvetľuje len minimálne. Do značnej miery ide o vyrovnávanie rozdielov s EÚ, keďže Slováci stále pracujú dlhšie než priemerní Európania. V budúcnosti prispeje k ďalšiemu zníženiu pracovného času starnutie populácie, zmena preferencií zamestnancov, ale aj viac čiastočných úväzkov, v ktorých využívaní Slovensko výrazne zaostáva.
Znižovanie počtu odpracovaných hodín na zamestnanca je dlhodobý fenomén. Za tri dekády poklesol počet odrobených hodín na pracovníka v krajinách EÚ o vyše 7 %. Priemerný Európan tak odpracuje za týždeň o 2,6 hodiny menej než v roku 1995. Pracovný čas poklesol najviac v Írsku, Estónsku, Maďarsku, ale aj u nás. Dlhodobý trend znižovania odpracovaných hodín na Slovensku je kombináciou viacerých faktorov. Jednak došlo k určitej korekcii smerom k priemeru EÚ, kedy sme v roku 1995 patrili ku krajinám s najdlhším pracovným časom. K jeho znižovaniu prispel rast životnej úrovne, technologický pokrok, nárast miery participácie, starnutie, ale aj zmena štruktúry v ekonomike, keď sa zvýšil podiel zamestnancov v odvetviach, kde sa pracuje menej hodín.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvýraznejším poklesom odpracovaných hodín na pracovníka od konca roka 2019. Pandémia nám skrátila pracovný deň v priemere o 22 minút, čo týždenne predstavuje takmer 2 hodiny. Pracovný čas sa skrátil naprieč takmer všetkými vekovými skupinami, pohlavím a povolaním. Prepad bol plošný vo všetkých sektoroch, zmena v štruktúre ekonomiky vysvetľuje len 3 % celkového zníženia. Až pod tretinu poklesu sa podpísali nízkokvalifikované služby ako obchod, doprava, skladovanie, reštaurácie a ubytovanie.
Dokopy tak odrobíme na Slovensku menej hodín, keďže väčšina z nás pracuje kratšie. Kým na konci roka 2019 sme v práci denne strávili takmer 17,3 tisíc hodín, v predminulom kvartáli to bolo len 16,3 tisíc – pokles o 6 %. Väčší prepad zaznamenalo v EÚ len Lotyšsko. Počas pandémie firmy namiesto znižovania stavu zamestnancov výrazne krátili odpracované hodiny. Zároveň prudko narástol počet ľudí na OČR a PN. S reštartom ekonomiky došlo u nás, rovnako, ako vo zvyšku EÚ, k oživeniu zamestnanosti. Zamestnanosť a ani odpracované hodiny sa však aj napriek napätému trhu práce na svoju úroveň spred pandémie nevrátili. Za polovicu prepadu v celkových odpracovaných hodinách sú zodpovedné služby s nižšou pridanou hodnotou. Priemysel sa podpísal pod tretinu zníženia v celkovom počte odrobených hodín. Tieto sektory boli zároveň v období 2023-2024 najviac zasiahnuté nadmernými odchodmi do predčasných dôchodkov a došlo k výraznému výpadku pracovnej sily.
V najbližšom období existuje ďalší priestor na zníženie počtu odpracovaných hodín. Slováci totiž stále odpracujú mierne viac hodín než priemer EÚ a čiastočné úväzky využívajú len 4 % zamestnaných. Slovensko navyše čaká výrazná vlna starnutia, ktorá taktiež zvýši tlak na pokles odpracovaných hodín. Kratší pracovný čas zároveň odráža preferencie ľudí. Podiel tých, ktorí by radi pracovali menej sa od roku 2019 zdvojnásobil. Nedostatok pracovného výkonu tak bude v budúcnosti tlmiť aj celkový rast ekonomiky.
