• Podľa rýchleho odhadu ŠÚSR stúpol HDP Slovenska v 3. štvrťroku 2026 medziročne o 0,3 %, medzikvartálne o 0,1 %.
  • Vývoj bol výrazne pomalší než predpokladala prognóza IFP a než naznačovali dáta o tržbách v ekonomike, spotrebe, exporte a verejných investíciách.
  • Zamestnanosť sa medzikvartálne nezmenila, oproti minulému roku stúpla o 0,1 %.

V prvom štvrťroku 2026 zaznamenala slovenská ekonomika medziročný rast HDP o 0,3 %. Ekonomika výrazne spomalia z dynamiky blízkej 0,9 %, ktorú dosahovala posledných šesť štvrťrokov. ŠÚSR naznačil, že tvorbe HDP pomohla najmä spotreba a investície.

Rýchly odhad HDP zaostal za ekonomickými ukazovateľmi.

  • Rast reálnych tržieb výrazne zrýchlil oproti predchádzajúcemu štvrťroku v takmer každom odvetví ekonomiky. Reálne tržby priemyslu boli počas tretieho kvartálu o 1,2 % vyššie než minulý rok. Podobné čísla vykázalo aj stavebníctvo a ešte výraznejšie rástlo odvetvie služieb, ktoré zaznamenalo medziročný rast 5 %.
  • Ekonomickej aktivite pomáha súkromná spotreba. Reálne maloobchodné tržby zrýchľujú a po júlovej stagnácii a augustovom raste 1,6 % v septembri medziročne stúpli o 5,5 %. Reálnu spotrebu podporila aj klesajúca inflácia.
  • Dynamika exportov sa takisto zvyšuje. Nominálna hodnota vývozu v septembri medziročne vzrástla až o 11 %. Darilo sa najmä automobilkám a energetike. Slovenské podniky v treťom kvartáli napriek clám opäť úspešne vyvážali na americký trh. Vývoz zbraní a munície však v posledných mesiacoch poklesol, dôvodom môžu byť výzvy spojené s ďalším financovaním českej muničnej iniciatívy.
  • Dočerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti výrazne podporilo tvorbu verejných investícií.

Prečo sa mesačné ukazovatele neodzrkadlili aj na tvorbe HDP bude známe v prvý decembrový týždeň, keď ŠÚSR zvrejní aj štruktúru HDP.

Autori

Zamestnanosť medziročne stúpla o 0,1 %, oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa nezmenila. Predpokladáme, že dynamiku potiahli opäť zamestnanci, ktorí sa podľa Sociálnej poisťovne zvyšujú najviac od konca roka 2022. Živnostníci naopak zostávajú v červených číslach už od začiatku minulého roka. Slovenský trh práce stále výrazne zaostáva za predpandemickou úrovňou. Zamestnanosť je o 0,5 % nižšia než na konci roka 2019, pričom nižší rast v EÚ zaznamenali už len Lotyšsko a Rumunsko. Dôvodom bol najmä vysoký počet odchodov do predčasného dôchodku. Ešte výraznejšie klesli odpracované hodiny. Ich celkový objem bol v 2. štvrťroku tohto roka nižší o 6,1 %, čo predstavuje druhý najnižší výsledok v EÚ po Lotyšsku. Zamestnanosť sa tak zotavila rýchlejšie než odpracovaný čas. Počas pandémie totiž firmy namiesto prepúšťania vo veľkom skracovali pracovný čas, pričom tento trend ešte prehĺbil nárast počtu ľudí na PN a OČR. Spoločným menovateľom pretrvávajúceho poklesu je úbytok pracovných miest v priemysle a službách s nižšou pridanou hodnotou.

Autori