• Facebook
  • LinkedIn
  • O inštitúte
  • Kariéra
  • Spolupráca
  • Kontakt
Inštitút finančnej politiky
  • Aktuálne dianie
  • Prognózy
    • Makroekonomické prognózy
    • Daňové prognózy
  • Publikácie
  • Dáta a štatistiky
  • Kalkulačky
  • Aktivity
  • Vyhľadávanie
  • Menu Menu
13. mája 2026/Aktuálne dianie v ekonomike, Domáca ekonomika, Flash správy

Ekonomika pokračuje v polovičnom tempe, export brzdia clá a slabší externý dopyt

2026 | Flash info z vývoja HDP

  • HDP Slovenska v 1. štvrťroku 2026 medziročne vzrástol o 0,9 %, medzikvartálne o 0,2 %.
  • Vývoj v prvom štvrťroku je v súlade s februárovou prognózou IFP, efekt konfliktu na Blízkom východe sa ešte nestihol do čísiel výraznejšie pretaviť.
  • ŠÚSR naznačil, že tvorbu produktu potiahla spotreba domácností, kým investície zaostali.
  • Zamestnanosť podľa očakávania poklesla, medzikvartálne aj medziročne o 0,1 %.

V prvom štvrťroku 2026 zaznamenala slovenská ekonomika medziročný rast HDP o 0,9 %, čo predstavuje podobnú dynamiku ako v posledným štvrťrokom minulého roku (1,0 %). Medzikvartálne HDP vzrástlo o 0,2 % a ekonomika tak pokračuje v polovičnom tempe. Kým ŠÚSR reportoval, že ekonomiku potiahla spotreba domácností, reálne tržby maloobchodu pokračovali v zaostávaní a odrážajú zvýšenú neistotu domácností. Priemyselné tržby v marci klesli najmä v dôsledku slabšieho výkonu automobilového priemyslu, ku ktorému sa pridali aj výpadky spôsobené prerušením dodávok ruskej ropy. Čistý export však skončil s pozitívnym saldom. Stavebníctvo v marci vďaka čerpaniu európskych zdrojov z Plánu obnovy vykázalo rekordným rast. Podľa ŠÚSR však investície klesli. Príčinou môžu byť zaostávajúce investície domácností do bývania.

Na začiatku roka 2026 bol v dôsledku zavedenia ciel slovenský export do USA medziročne nižší až o 20 %. Podľa mesačných údajov bol export medziročne nižší, najmä v dôsledku bázického efektu po minuloročnom predzásobení pred zavedením ciel.  Slovensko zároveň pokračuje v strate trhových podielov v Číne v dôsledku rastúcej konkurencie domácich čínskych výrobcov. Vojna na Blízkom východe v marci spomalila expanziu eurozóny, keďže u odberateľov vyvolala obavy z možného výpadku dodávok a podporila predzásobenie.

  • Zdielať Facebook
  • Zdielať LinkedIn
  • Share by Mail
Autori

  • Miroslav Kľúčik
    Miroslav Kľúčik
  • Monika Pécsyová
    Monika Pécsyová

Od začiatku vojny na Ukrajine sa nedarí najmä nemeckej ekonomike, ktorá je kľúčovým partnerom Slovenska. Slovenská ekonomika zostáva zraniteľná voči výkyvom externého dopytu. Spomedzi krajín V4 sa však s výnimkou Maďarska tvorba produktu zvyšuje rýchlejšie v Česku a najmä v Poľsku, kde je to však na úkor deficitu verejných financií presahujúceho 7 %. Slovenská ekonomika zostáva zraniteľná voči výkyvom externého dopytu, najmä v automobilovom priemysle a oživenie investícií do bývania stále neprichádza.

Zamestnanosť v úvode roka poklesla o 0,1 %, zhodne pri medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní. Predpokladáme, že pokles bol opätovne ovplyvnený živnostníkmi, ktorých počet v dôsledku úsporných opatrení vlády nepretržite klesá od začiatku minulého roka. Výrazné zníženie naznačujú údaje zo zdravotných poisťovní, ako aj rekordný počet zaniknutých živností podľa FINSTAT-u. Zamestnanci naopak prispievali k rastu zamestnanosti pozitívne. Predpokladáme, že časť úbytku živnostníkov sa presunula do závislej činnosti. Zároveň pokračoval prílev zahraničných pracovníkov, ktorých príspevok k rastu zamestnanosti dosiahol historické maximum. V súčasnosti už každý štrnásty zamestnanec u nás pochádza zo zahraničia.

  • Zdielať Facebook
  • Zdielať LinkedIn
  • Share by Mail
Autori

  • Miroslav Kľúčik
    Miroslav Kľúčik
  • Monika Pécsyová
    Monika Pécsyová
© Autorské práva - IFP. Web IFP prezentuje názory analytického tímu IFP, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory Ministerstva financií SR.
  • Facebook
  • LinkedIn
  • GDPR
  • Cookies
Marec so silným rastom v stavebníctve (flash)
Zrolovať na začiatok