17. marca 2025/Aktuálne dianie v ekonomike, Blogy
Clo nad zlato?
Mala by EÚ na rast protekcionizmu v obchode s USA reagovať odvetou?
- Namiesto eskalácie by sa EÚ mohla snažiť o nové obchodné dohody s ďalšími partnermi.
- Výrazné benefity by prinieslo zníženie bariér v samotnom jednotnom trhu EÚ.
- Slovensko ako malá a veľmi otvorená ekonomika z každého obmedzenia medzinárodného obchodu stráca.
Globalizácia a rozmach svetového obchodu v posledných sto rokoch priniesli historický nárast bohatstva a kvality života pre nemalú časť svetovej populácie. Avšak obchodné vojny, zvyšovanie bariér a strata dôvery v medzinárodnú spoluprácu ohrozuje ďalší rozvoj svetového obchodu, na čo môžu doplatiť všetci a predovšetkým exportne orientované krajiny, ako Slovensko.
Prosperita a mier aj vďaka obchodu
Už zakladatelia klasickej ekonómie Adam Smith a David Ricardo tvrdili, že medzinárodný obchod prospieva všetkým zapojeným krajinám, ak sa špecializujú na výrobu produktov, v ktorých majú komparatívnu výhodu. Voľný obchod tak umožňuje spotrebiteľom nakupovať kvalitnejšie a lacnejšie produkty, čo v ideálnom prípade prináša prospech všetkým.
Nárast medzinárodného obchodu a odbúravanie bariér nabralo na rýchlosti najmä po Druhej svetovej vojne. Dovtedy krajiny bežne uplatňovali rôzne protekcionistické opatrenia, najmä clá. Tie v USA dosahovali bežne výšku desiatok percent. Po založení dohôd o obchode a spolupráci však výrazne klesli a od 80tych rokov sú na minimálnych úrovniach, v blízkosti hranice 5%. Liberalizáciu obchodu výrazne urýchlili aj klesajúce ceny medzinárodnej dopravy. Aj vďaka tomu dnes globalizácia dosahuje najvyššie úrovne v histórii.
Rast medzinárodného obchodu priniesol nebývalý ekonomický rozmach do mnohých kútov sveta. Viac než miliarde ľudí sa od roku 1990 podarilo vymaniť z extrémnej chudoby, zatiaľ čo podiel nízko a stredne príjmových krajín na medzinárodnom obchode sa v rovnakom čase zdvojnásobil. Významné benefity pocítilo aj Slovensko a región V4, do ktorého na začiatku milénia pritekali masívne zahraničné investície, ktoré pomohli zvýšiť životnú úroveň.
Rozvoj svetového obchodu je možný iba v prostredí vzájomnej dôvery a kooperácie medzi partnermi. Po Druhej svetovej vojne preto vznikla sieť inštitúcií (OSN, MMF, WTO), ktorých hlavnou úlohou bolo získanú dôveru ochraňovať a kultivovať, čo vyústilo aj do neobvykle dlhého obdobia bez veľkého vojnového konfliktu, najmä v Európe. Náklady vojenského konfliktu sa stali príliš vysokými.
Nie každý benefitoval z voľného obchodu
Ekonomická realita je však oveľa zložitejšia a benefity z voľného obchodu sa neprelievajú do ekonomiky rovnomerne a sú časti spoločnosti, ktoré na nej môžu stratiť. Otvorenie trhu často znamená rušenie existujúcej výroby a jej nahradenie inou. Pracovníci na to však nemusia byť pripravení ani kvalifikovaní. Firmám môže vybudovanie novej fabriky trvať príliš dlhý čas a lokalizácia novej výroby si môže vyžadovať od pracovníkov sťahovanie za prácou.
Výsledkom otvorenia trhu tak môže byť vysoká regionálna nezamestnanosť a hladové doliny, keď ani vyššia mzda nemusí byť dostatočným lákadlom k novej práci, ak ide na úkor pretrhnutých sociálnych väzieb a ďalších nákladov spojených so sťahovaním. Drastickým vývojom spojeným s de-industralizáciou si prešli napríklad americký Detroit a celý Rust Belt, anglický Manchester, Sheffield a Liverpool, ale aj celý post-socialistický blok.
Stabilný systém opatrení na kompenzáciu ľudí a regiónov zasiahnutých zmenami je nutnosťou k rastu prosperity. Ak táto politika absentuje, výsledkom bude pochopiteľne odpor ľudí k zmenám, ktoré medzinárodný obchod prináša.
Môže pomôcť clo?
Clo je v princípe daň uvalená na dovoz alebo vývoz produktu. Keď krajina uvalí clo napr. na dovoz áut, zvýši tým cenu zahraničných áut, vďaka čomu sa domáci výrobcovia pri novej cene stanú konkurencieschopnými a v tomto odvetví vznikne viac pracovných miest. Spotrebitelia však budú mať k dispozícií menšie množstvo automobilov, keďže ich cena bude vyššia.
Clo však nie je vhodným nástrojom ochrany a prosperitu ekonomík nezvyšuje. Jednostranným zavedením cla sa jedna z ekonomík môže snažiť ochrániť sektor prechádzajúci zmenami. Týmto krokom však brzdí rast prosperity aj vlastnej ekonomiky, keď dotuje neefektívny sektor cez vyššie ceny pre svojich spotrebiteľov. Nedávne príklady zvýšených ciel z USA tiež naznačujú, že ani ochrana pracovných miest nemusí byť samozrejmá. Dôvodom je, že súčasné dodávateľské reťazce sú veľmi dlhé a rôzne diely v tak komplikovaných výrobkoch, akými sú autá, pochádzajú z odlišných kútov sveta.
Spolupráca prináša ovocie
Aby sa vymanili z „väzňovej dilemy“ a vyhli obchodnej vojne, krajiny musia navzájom budovať dôveru a spoluprácu. Najlepšie pre obe ekonomiky je totiž dohodnúť sa na obchode bez cla a kompenzovať negatívne zasiahnutých ľudí z benefitov, ktoré vďaka obchodu získal zvyšok hospodárstva. V opačnom prípade môže viesť narušenie spolupráce k obchodným vojnám, ktoré neprospejú ani jednej strane. V novej rovnováhe obe ekonomiky strácajú časť svojho bohatstva na úkor vyšších cien.
Mala by EÚ reagovať odvetnými clami alebo nie?
Na prvý pohľad by sa odpoveď mohla zdať zjavná: treba zaviesť odvetné clá, aby bol negatívny efekt na EÚ menší ako v situácii keby EÚ nereagovala vôbec. Situácia však môže vyeskalovať do obchodnej vojny, v ktorej strácajú všetci. Spoločne pre obe ekonomiky by išlo o najhorší scenár, keď sa ceny v oboch krajinách zvýšia a ich výkon klesne.
Druhou možnosťou je pre EÚ diplomacia a diverzifikácia európskeho exportu. Viacerí ekonómovia preferujú skôr symbolickú reakciu odvetnými clami pred scenárom proporčnej odvety. Americký prezident môže totiž využívať hrozbu ciel na ústupky od EÚ v iných oblastiach, ktoré by v konečnom dôsledku vyšli Európanov menej nákladne ako obchodná vojna.
Výrazné benefity by Európanom prinieslo aj zníženie bariér v samotnom jednotnom trhu EÚ, najmä v obchode so službami, načo upozornil M. Draghi. Navyše, EÚ môže využiť protekcionistické nálady v USA na oslovenie nových obchodných partnerov. Nové obchodné zmluvy s lepšími podmienkami pre obchod by pomohli presmerovať produkciu, ktorú EÚ už nedokáže predať v USA.
Z pohľadu Slovenska treba mať na pamäti jedno: v obchodnej vojne strácajú viac tí, ktorí sú viac závislí od exportu.
Blog vyšiel v spolupráci s Hospodárskymi novinami
