Automobilky narážajú sprava aj zľava
Spojené štáty na jar zaviedli vysoké clá, ktoré zasiahli európske krajiny rozdielne podľa skladby ich exportu, pričom v prvej vlne platilo, že vyššie efektívne clo bolo spojené s prudším prepadom vývozu do USA. Hoci Slovensko čelilo najvyššej colnej záťaži v celej Európskej únii, v tomto období dopadlo lepšie, ako by naznačoval trend. Po augustovej obchodnej dohode síce naše efektívne clo citeľne kleslo, no na rozdiel od viacerých európskych krajín zatiaľ nevidíme výraznejšie známky oživenia a slovenský export do USA zostáva oslabený, najmä pri automobiloch. Popri slabnutí pozície na americkom trhu sa pridávajú aj výpadky v Číne, kde čelíme dynamicky rastúcej konkurencii čínskych výrobcov, ktoré prehlbujú tlak na automobilový priemysel a predstavujú riziko pre slovenskú ekonomiku.
Administratíva Spojených štátov od apríla zaviedla vysoké clá na dovoz zo sveta vrátane krajín Európskej únie. V prvej vlne ciel boli uvalené plošné sadzby vo výške 10 % na väčšinu tovarov, 25 % na automobily a 50 % na niektoré kovy ako hliník alebo meď. Súčasne však platilo množstvo výnimiek, napríklad pri farmaceutických výrobkoch. Rôzne sadzby podľa typu tovaru tak prirodzene vytvorili v rámci Európskej únie krajiny zasiahnuté viac a krajiny zasiahnuté menej, podľa toho, akú skladbu má ich export do USA.
Slovensko, ktorého vývoz do USA tvoril približne z troch štvrtín automobily, patrilo medzi najviac zasiahnuté ekonomiky a v júli čelilo najvyššiemu efektívnemu clu v celej EÚ. Situácia sa zmenila v auguste, keď Európska únia a Spojené štáty uzavreli obchodnú dohodu a zaviedla sa jednotná 15 % sadzba, stále s výnimkami napríklad pre lieky. Táto sadzba sa po novom vzťahuje aj na automobily. Pre Slovensko to bola priaznivá správa. Efektívne clo sa znížilo z 23,5 % v júli na 17,4 % v auguste. Aj po tomto poklese však Slovensko zostáva medzi krajinami s najvyššou colnou záťažou v rámci Európskej únie. Na opačnom konci rebríčka sú napríklad Írsko a Belgicko, ktorých export do USA pozostáva najmä z liekov, ktoré sú od ciel oslobodené.
Po zavedení ciel sa obchod s USA od apríla oslabil vo väčšine európskych krajín. V období od apríla do júla, teda ešte pred uzavretím obchodnej dohody, klesol nemecký export medziročne o 11 %. Najvýraznejší pokles zaznamenalo Rakúsko, a to o 28 %. Dáta ukazujú, že krajiny s vyšším efektívnym clom zaznamenali aj prudší prepad exportu. Slovensko v tom čase čelilo najvyššiemu efektívnemu clu spomedzi všetkých krajín Európskej únie, napriek tomu však bol náš pokles menší, než by naznačoval trend. Export za obdobie od apríla do júla bol medziročne nižší približne o 20 %.
Po augustovej obchodnej dohode Slovensku výrazne klesla colná sadzba. Hoci dáta za august naznačili mierne zotavenie, v septembri export opäť oslabil a medziročne bol nižší o 40 %. Najviac zasiahnutý zostáva automobilový priemysel. Vývoz automobilov do USA klesol v septembri medziročne až o 56 %. Slabší výkon na americkom trhu sa zároveň prelína s problémami v Ázii, najmä v Číne, kde európske automobilky strácajú pod tlakom domácej konkurencie. Slovenský export áut do Číny sa v tomto roku znížil o 17 % a v treťom štvrťroku bol medziročne nižší približne o 40 %. Tieto výpadky zatiaľ pomáha kompenzovať silnejší dopyt v Európe, no strata kľúčových trhov v USA a v Číne predstavuje pre slovenský automobilový priemysel a celú ekonomiku zásadné riziko.
