Zvyšovanie MM má priamy vplyv na pracovné miesta, ktoré by boli ohodnotené pod jej novou úrovňou. Ovplyvnené pracovné miesta môžu zaniknúť alebo môžu byť presunuté so mzdou tesne nad úroveň novej MM. V prípade presunu pracovných miest dochádza k zhlukovaniu (bunchingu) pracovných miest tesne nad úrovňou novej MM. Vplyv na zamestnanosť sa dá určiť porovnaním veľkosti zhlukov v novej mzdovej distribúcii s úbytkom pracovných miest pod úrovňou MM v starej distribúcii (Graf 11).

Hlavnou empirickou výzvou je identifikácia hypotetickej distribúcie miezd bez vplyvu minimálnej mzdy. V súlade s Harasztosi a Lindner (2019) využívame ako hypotetickú distribúciu rok pred navýšením MM. Výpočet nášho odhadu ďalej blízko nasleduje Cengiz et. al (2019):

Prebytok pracovných miest nad úrovňou novej MM definujeme ako rozdiel medzi súčasnou a hypotetickou distribúciou miezd váženou celkovou zamestnanosťou v období tesne pred navýšením MM:

𝐸𝑚𝑝𝑡 [𝑀𝑊_𝑡 < 𝑤 < 𝑊_𝑡] je počet zamestnancov, ktorých mzda je medzi úrovňou novej MM a hranicou nad ktorú zvyšovanie MM nemá vplyv na pracovné miesta (parameter 𝑊̅ ). Nastavenie MM na Slovensku je špecifické tým, že zahŕňa viacero koeficientov mzdových nárokov podľa náročnosti pracovnej pozície. Zameriavame sa iba na koeficient 1.0 a na základe poznatkov z literatúry nastavujeme 𝑊_𝑡 = 1.05𝑀𝑊_𝑡 V dôsledku skrátených pracovných úväzkov a nedokonalému uplatneniu legislatívy mzdová distribúcia zahŕňa aj pracovné miesta pod úrovňou MM.

Úbytok pracovných miest pod úrovňou MM definujeme ako:

Pre izoláciu efektu zvyšovania MM na nízkopríjmové pracovné miesta v okolí MM stanovujeme ako spodnú hranicu 𝐵_𝑡 = 0.85𝑀𝑊 . Výsledný odhad je daný súčtom prebytku a úbytku pracovných miest:

Tento odhad reprezentuje vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť v pásme 0.85 – 1.05 v okolí MM (pracovné miesta na nízkych príjmoch). Pri vynásobení výsledku x100 dostávame efekt vyjadrený ako percento zamestnaných v období pred navýšením MM. Porovnávame obdobie rok pred a rok po navýšení MM. Na výpočet elasticity zamestnanosti v závislosti k MM bol využitý vzorec podľa Cengiz et al. (2019):

Dáta

Model využíva anonymné údaje poistencov zo Sociálnej poisťovne (SP) s jedným zamestnaneckým pomerom. Zamestnanci pracujúci na dohodu nie sú zahrnutí v dátach. Dáta sú následne rozrátané do mzdových košov po 5 eur a odhady sú robené na úrovní celkových nákladov práce. Celkové náklady práce zohľadňujú nielen hrubú mzdu zamestnanca, ale aj dodatočné náklady zamestnávateľa. Tie sa môžu v čase meniť a ovplyvňovať tak motiváciu firiem zamestnávať. To sa prejavilo aj v roku 2015, keď MM síce stúpla, ale celkové náklady práce sa pre firmy nezvýšili v dôsledku zavedenia OOP. Dáta na ročnej úrovni sú získané sčítaním všetkých mesačných príjmov pre každého jednotlivca za daný rok. Výnimkou je odhad v regiónoch, kde ide o hrubú mzdu, keďže výsledný vplyv nebol výrazne iný než odhad s celkovými nákladmi práce. Pre regionálne odhady boli využité údaje IFP o obvyklom pobyte prepojené s údajmi zo SP. Podrobnú metodológiu pre výpočet obvyklého pobytu je možné nájsť v komentári IFP 2019/5.

Zhrnutie predpokladov modelu

• Každý zamestnanec má len jeden pracovný úväzok, osoby s viacerými úväzkami nie sú v dátach
• Analýza zahŕňa len zamestnancov v trvalom pracovnom pomere.
• Efekt na zamestnanosť je sledovaný v rozmedzí 0,85 – 1,05 novej MM.
• Zameranie je na efekt v okolí koeficientu mzdových nárokov 1,0.

Limitácie modelu a použitých dát

Metóda zhlukovania sleduje vplyv zvyšovania MM na zamestnanosť v pásme v okolí MM. Nezachytáva tak zmeny v zamestnanosti vyššie v mzdovej distribúcii ani prechody zamestnancov na skrátené úväzky. Do celkového vymeriavacieho základu zamestnancov pre účely sociálneho poistenia sa započítavajú aj príplatky za nadčasy a prácu v dňoch pracovného pokoja, ako aj odstupné. Tieto platby vedú k tomu, že mnohí zamestnanci zarábajúci minimálnu mzdu sa mohli presunúť do vyšších príjmových tried. Naopak, zamestnanci pracujúci na čiastkový úväzok zarábajúci hodinovú mzdu výrazne nad minimálnou mzdou sa mohli vďaka svojmu čiastkovému úväzku dostať do mzdovej triedy, ktorá sa pre účely tejto analýzy považuje za mzdovú triedu dotknutú minimálnou mzdou. Nami prezentované výsledky je preto nevyhnuté vnímať v kontexte vyššie opísaných dátových limitácii.

Výsledkom modelu je odhad hraničného efektu (t.j. zmena v zamestnanosti v roku po navýšení MM). Poznatky z empirickej literatúry ukazujú, že efekt na zamestnanosť sa zvyčajne prejaví v období tesne po uplatnení navýšenia MM (Cengiz. et al, 2019). V druhej časti komentára však sledujeme, čo sa deje s nezamestnanými a kedy sa vracajú späť na trh práce. Analýza však sleduje vplyv zvyšovania MM len zjednodušene, bez zahrnutia iných charakteristík zamestnancov a ďalších kanálov vplyvu na zamestnanosť a ekonomiku.