Vytvorili sme štrukturálny ekonometrický model slovenskej ekonomiky, ktorý je vhodný na tvorbu makroekonomických prognóz a simulácií. Súčasťou modelu je takisto fiškálny blok, ktorý umožňuje jeho aplikáciu aj na analýzu verejných politík. Naším cieľom tak bolo nájsť kompromis medzi jednoduchosťou a presnosťou potrebnou na účely prognózovania a detailnou štruktúrou potrebnou na analýzu verejných politík. Rozhodli sme sa preto využiť model korekcie chýb, ktorý v sebe zahŕňa informáciu o dlhodobom vývoji kľúčových premenných v súlade s makroekonomickou teóriou spolu s krátkodobou dynamiku týchto premenných odhadnutou na základe historických údajov. V našej analýze prezentujeme aj funkcie impulznej odozvy pre súbor makroekonomických a fiškálnych šokov, a takisto implikované fiškálne multiplikátory použité na vyhodnotenie rôznych konsolidačných scenárov. Najviac škodlivý výsledok sa docieli tým, že sa úsporné opatrenia zamerajú na zvýšenie zdanenia právnických a fyzických osôb, čo potláča nielen celkový dopyt, ale aj potenciálnu produkciu v domácej ekonomike. Naopak, najmenej škodlivý výsledok sa docieli tým, že sa úsporné opatrenia zamerajú na zvýšenie spotrebných daní v krátkodobom horizonte a na pokles vládnej spotreby v strednodobom horizonte.
Prognózovanie makroekonomického vývoja je kľúčovým procesom pre hladké fungovanie svetových ekonomík. Po prvé, rozhodovanie výrobného a finančného sektora je úzko prepojené s aktuálnymi a budúcimi makroekonomickými vyhliadkami. Po druhé, identifikácia budúcich makroekonomických šokov je nevyhnutná na to, aby menové a fiškálne orgány mohli uskutočňovať účinnú proticyklickú politiku. Napokon, rozpočtové plány vychádzajú z vývoja makroekonomických základní, na ktoré sú následne naviazané príjmové a výdavkové položky verejného rozpočtu. Zatiaľ čo zapracovanie expertného odhadu je dôležitým nástrojom makroekonomických prognóz, ktorý je vhodné využívať najmä v krátkodobom horizonte, modelový prístup identifikujúci štrukturálne vzťahy v ekonomike je kľúčový pre konzistentnosť a dôveryhodnosť prognózovacieho procesu v strednodobom horizonte. Prognózovací proces mnohých domácich aj medzinárodných inštitúcií je v skutočnosti založený na kombinácii expertného odhadu a štrukturálnych makroekonomických modelov s cieľom vytvoriť čo najpresnejšie predpovede makroekonomického vývoja.
Na makroekonomické prognózovanie sa využívajú rôzne typy modelov, a to od jednoduchých vektorových autoregresných modelov (VAR) až po komplexné dynamické stochastické modely všeobecnej rovnováhy (DSGE). Napriek ich pomerne slušnej prognostickej výkonnosti však VAR modely neprechádzajú Lucasovou kritikou, a preto nie sú vhodným nástrojom na analýzu zmien vo verejných politikách. Tieto modely sú totiž založené iba na historickom vývoji makroekonomických ukazovateľov a nezachytávajú tak štrukturálne vzťahy v ekonomike dané teóriou všeobecnej rovnováhy a racionálnymi očakávaniami makroekonomických subjektov. DSGE modely sú naopak odvodené z mikroekonomických základov reprezentatívnych agentov a ich racionálnych očakávaní, a preto prechádzajú Lucasovou kritikou, čo z nich robí vhodných kandidátov na analýzu zmien vo verejných politikách. Keďže však tieto modely vychádzajú zo súboru štrukturálnych predpokladov o racionálnom správaní reprezentatívnych agentov, môžu byť až príliš rigidné na prognózovanie v malých otvorených ekonomikách. S cieľom nájsť kompromis medzi makroekonomickou teóriou, historickým vývojom a vierohodnými funkciami impulznej odozvy preto navrhujeme využiť model všeobecnej rovnováhy založený na rovniciach korekcie chýb, ktorý je vhodný na účely prognózovania a takisto na analýzu verejných politík.
Viac sa dočítate v priloženej analýze (v anglickom jazyku).
Graf 1: Miera úspor domácností
Zdroj: ŠÚSR
Graf 2: Modelové úrokové miery
Zdroj: ŠÚSR
