13. mája 2026/Aktuálne dianie v ekonomike, Domáca ekonomika, Flash správy
Ekonomika pokračuje v polovičnom tempe, export brzdia clá a slabší externý dopyt
2026 | Flash info z vývoja HDP
- HDP Slovenska v 1. štvrťroku 2026 medziročne vzrástol o 0,9 %, medzikvartálne o 0,2 %.
- Vývoj v prvom štvrťroku je v súlade s februárovou prognózou IFP, efekt konfliktu na Blízkom východe sa ešte nestihol do čísiel výraznejšie pretaviť.
- ŠÚSR naznačil, že tvorbu produktu potiahla spotreba domácností, kým investície zaostali.
- Zamestnanosť podľa očakávania poklesla, medzikvartálne aj medziročne o 0,1 %.
V prvom štvrťroku 2026 zaznamenala slovenská ekonomika medziročný rast HDP o 0,9 %, čo predstavuje podobnú dynamiku ako v posledným štvrťrokom minulého roku (1,0 %). Medzikvartálne HDP vzrástlo o 0,2 % a ekonomika tak pokračuje v polovičnom tempe. Kým ŠÚSR reportoval, že ekonomiku potiahla spotreba domácností, reálne tržby maloobchodu pokračovali v zaostávaní a odrážajú zvýšenú neistotu domácností. Priemyselné tržby v marci klesli najmä v dôsledku slabšieho výkonu automobilového priemyslu, ku ktorému sa pridali aj výpadky spôsobené prerušením dodávok ruskej ropy. Čistý export však skončil s pozitívnym saldom. Stavebníctvo v marci vďaka čerpaniu európskych zdrojov z Plánu obnovy vykázalo rekordným rast. Podľa ŠÚSR však investície klesli. Príčinou môžu byť zaostávajúce investície domácností do bývania.
Na začiatku roka 2026 bol v dôsledku zavedenia ciel slovenský export do USA medziročne nižší až o 20 %. Podľa mesačných údajov bol export medziročne nižší, najmä v dôsledku bázického efektu po minuloročnom predzásobení pred zavedením ciel. Slovensko zároveň pokračuje v strate trhových podielov v Číne v dôsledku rastúcej konkurencie domácich čínskych výrobcov. Vojna na Blízkom východe v marci spomalila expanziu eurozóny, keďže u odberateľov vyvolala obavy z možného výpadku dodávok a podporila predzásobenie.
Od začiatku vojny na Ukrajine sa nedarí najmä nemeckej ekonomike, ktorá je kľúčovým partnerom Slovenska. Slovenská ekonomika zostáva zraniteľná voči výkyvom externého dopytu. Spomedzi krajín V4 sa však s výnimkou Maďarska tvorba produktu zvyšuje rýchlejšie v Česku a najmä v Poľsku, kde je to však na úkor deficitu verejných financií presahujúceho 7 %. Slovenská ekonomika zostáva zraniteľná voči výkyvom externého dopytu, najmä v automobilovom priemysle a oživenie investícií do bývania stále neprichádza.
Zamestnanosť v úvode roka poklesla o 0,1 %, zhodne pri medziročnom aj medzikvartálnom porovnaní. Predpokladáme, že pokles bol opätovne ovplyvnený živnostníkmi, ktorých počet v dôsledku úsporných opatrení vlády nepretržite klesá od začiatku minulého roka. Výrazné zníženie naznačujú údaje zo zdravotných poisťovní, ako aj rekordný počet zaniknutých živností podľa FINSTAT-u. Zamestnanci naopak prispievali k rastu zamestnanosti pozitívne. Predpokladáme, že časť úbytku živnostníkov sa presunula do závislej činnosti. Zároveň pokračoval prílev zahraničných pracovníkov, ktorých príspevok k rastu zamestnanosti dosiahol historické maximum. V súčasnosti už každý štrnásty zamestnanec u nás pochádza zo zahraničia.
