Inflácia reaguje na konflikt na Blízkom východe
Konflikt na Blízkom východe už prináša ekonomikám náklady. Marcová inflácia v eurozóne zrýchlila z 1,9 % na 2,5 %, najmä v dôsledku prudkého rastu cien energií. Vyššie inflačné očakávania sa premietli do nižšej nálady spotrebiteľov, čo môže znížiť spotrebu domácností. OECD už zareagovalo znížením prognóz HDP pre svetovú ekonomiku aj eurozónu. Rizikom do budúcna sú aj drahšie hnojivá, ktoré môžu s oneskorením zvýšiť ceny potravín.
Marcová inflácia v eurozóne v medziročnom porovnaní narástla na 2,5 % oproti 1,9 % v predchádzajúcom mesiaci. Dostala sa tak najvyššie od začiatku minulého roka. Hlavným zdrojom akcelerácie cien boli energie. Tie v medzimesačnom porovnaní v eurozóne vzrástli až o 6,8 %. Marcové dáta nám prinášajú prvé informácie o tom, ako sa konflikt na Blízkom východe odrazí v spotrebiteľských cenách. Vplyv na celkovú infláciu je zatiaľ relatívne mierny, aj preto, že ceny energií predstavujú iba o niečom menej ako desatinu spotrebného koša. Ich vývoj sa zároveň významne líši medzi jednotlivými krajinami. Viac ako desať percentný medzimesačný rast zaznamenali Luxembursko, Litva a Írsko, zatiaľ čo Slovensko a Slovinsko patrili k najmenej zasiahnutým krajinám. Rozdiel závisí od miery do akej sú spotrebitelia naviazaní na aktuálne „spotové“ ceny a do akej na budúce ceny kontraktov. Ceny elektriny a plynu pre domácnosti sú na Slovensku závislé od cien budúcich kontraktov, čo zapríčiňuje väčšiu stabilitu cien a pomalší prenos výkyvov na „spotovom“ trhu do cien pre domácnosti.
Spotrebitelia v eurozóne sa opäť začínajú obávať inflácie. Index spotrebiteľskej nálady v eurozóne v marci zaznamenal najnižšiu hodnotu od druhej polovice roka 2023. Za klesajúcou náladou je najmä výrazný nárast inflačných očakávaní. Tie sú aktuálne najvyššie od polovice roka 2022 a na podobných úrovniach ako koncom roka 2021, keď inflácia v eurozóne začala akcelerovať. Spotrebitelia tiež očakávajú zníženie výkonu ekonomík a aj svojej individuálnej finančnej situácie. Negatívne očakávania sa spravidla odrážajú aj na spomalení ekonomického rastu. To naznačuje aj nová prognóza OECD, ktorá výrazne zrevidovala očakávaný ekonomický rast v tomto roku najmä pre krajiny eurozóny. Blok podľa OECD tak porastie iba o 0,8 % oproti 1,2 % očakávaným ešte v decembri minulého roku. Globálny rast by mal spomaliť z 3,3 % na 2,9 %. Vplyvom vojny na Blízkom východe zároveň zrýchli inflácia, ktorú OECD očakáva v eurozóne v tomto roku na úrovni 2,6 % oproti 1,9 % podľa predchádzajúcej prognózy, čo sa blíži aj prvým oficiálnym číslam inflácie v marci.
Znepokojivým zostáva vývoj na trhu s hnojivami. Blízky východ je jedným z hlavných výrobcov hnojív, ktoré vznikajú aj ako vedľajší produkt pri ťažbe fosílnych palív. Hormuzským prielivom, ktorý ostáva naďalej zatvorený, zvyčajne prúdi až tretina svetového obchodu s hnojivami. Jedným z najdôležitejších a najefektívnejších zúrodňovačov je močovina. Tej prechádza cez Hormuz až 50 % svetovej produkcie. Veľká časť hnojív tak uviazla v regióne a nedostáva sa na svetový trh. To výrazne ovplyvňuje jej cenu, ktorá od začiatku vojny narástla o približne dve tretiny a za historicky najvyššou hodnotou počas začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stráca len niečo okolo 15 %. Problémom tohto typu hnojív je zároveň to, že sa spravidla nevyrábajú do zásoby a dopyt po nich je výrazne sezónny (v čase siatia na severnej a južnej pologuli). Vysoké ceny hnojív sa tak časom pravdepodobne podpíšu na vyššej cene potravín buď priamo alebo vplyvom nižšej úrody. Vplyv na infláciu pritom historicky prichádza s omeškaním, niekedy aj dlhším ako 6 mesiacov.
