Slovenská ekonomika v treťom kvartáli nečakane zrýchlila, keď HDP stúplo medziročne o 0,9 % a 0,3 % medzikvartálne. Zrýchlenie sa tak deje aj napriek výpadku v automobilke Jaguar. Slovenský export sa v treťom štvrťroku vyvíjal zmiešane. Export podporovali trhy v EÚ, zatiaľ čo vývoz do tretích krajín zostal pod tlakom vysokých amerických ciel a slabnúceho dopytu z Ázie. Súkromná spotreba pravdepodobne pokračovala v rastovom tempe, čo signalizujú údaje z eKasy. Dynamika spotreby domácností avšak podľa našich odhadov dvakrát prevyšuje rast ekonomiky a pravdepodobne ide na úkor úspor. Očakávame taktiež rast investícií ťahaný verejnou správou z fondov Plánu obnovy.

Ekonomická situácia u našich obchodných partnerov prinášala pre slovenských exportérov protichodné signály. Silnejúce služby, ktoré ostali hlavným motorom rastu, a solídny rast v časti partnerov z EÚ môžu obchod podporiť. No pretrvávajúca slabosť priemyslu, najmä v Nemecku a Francúzsku, tlmí výhľad dopytu po našom vývoze v najbližšom období. Ekonomiky Česka a Poľska rástli rýchlejšie, najmä z dôvodu odolného domáceho dopytu, pričom exporty boli významnou brzdou. Rast HDP eurozóny ostal medzikvartálne približne na úrovni minulého štvrťroka (0,2 % v. 0,1 %).

Zamestnanosť klesla a počet pracujúcich sa oproti minulému kvartálu znížil o takmer 3 tisíc ľudí. To predstavuje úbytok o 0,1 %. Medziročná dynamika bola takisto negatívna. V porovnaní s tretím kvartálom 2024 sa počet pracovných miest znížil o vyše 3 400, čo predstavuje pokles o 0,1 %. Predpokladáme, že zníženie bolo znova ovplyvnené živnostníkmi, ktorých úbytok pokračoval aj v jesenných mesiacoch. Zamestnanci, naopak prispievali k dynamike zamestnanosti pozitívne cez bázický efekt z minulého roka pre odchody do predčasných dôchodkov. Ďalším ťahúňom boli zahraniční pracovníci, ktorých prílev sa v 3. kvartáli zvýšil najviac za 2 roky.

Slovensko patrí medzi jediné tri krajiny v EÚ, kde zamestnanosť stále nedobehla úroveň spred pandémie. Za koncom roka 2019 výraznejšie ako u nás trh práce zaostáva v Rumunsku a Lotyšsku. Oproti svojej hodnote z konca roka 2019 pracuje u nás menej než 17 tisíc ľudí, čo predstavuje pokles o 0,7 %. Za prepadom zamestnanosti u nás stojí priemysel a služby s nižšou pridanou hodnotou. Tieto sektory boli zároveň v období 2023-2024 najviac zasiahnuté nadmernými odchodmi do predčasných dôchodkov a došlo k výraznému výpadku pracovnej sily.